Paldiny

Ssaki (1962)

Akýsi nevydarený pokus o poctu nemej tvorbe, kedy podobné grotesky sypali tvorcovia z rukávu. Táto je postavená na dvoch chlapíkoch a ich hašterení sa o to kto bude koho ťahať na sánkach. Jeden vydarený fór o bezhlavom jazdcovi však nezachráni zasneženú nudu, v akej som nenašiel vtip a zmysel už vôbec nie. Dokonca tradične spoľahlivý Komeda si nevybral najšťastnejší deň a neváha vytasiť na diváka pár nepekne falošných tónov aj keby ma neprekvapilo, ak malo ísť o zámer. Dohromady tak Polanskeho nedôstojná rozlúčka s krátkymi filmami.

Le gros et le maigre (1961)

Pomerne bizarný pokus o vykreslenie využívania možno otroctva, kde hubený Polanski snívajúci o slobode robí poskoka tlstému bezmennému páprdovi. Občas vtipné (tancujúci Roman s kozou priviazanou k nohe), občas strelené (strieľanie lukom na pohyblivý terč), ale dĺžkou znovu prestrelené, 5-6 minút by bolo úplne postačujúcich. Nenápadná sprievodná hudbička poteší a nebyť toho falošného huslistu, čo jej to tam často kazil to mohlo byť ešte lepšie.

Gdy spadają anioły (1959)

Citlivá snímka so sympatickou babičkou, ktorá na sklonku života pracuje na verejných toaletách a melancholicky počíta tie najhlbšie vrásky po úsmeve aj plači, aký ju za ten "krátky" pobyt postretali. Polanskeho dvorný skladateľ Komeda vyťahuje z arzenálu asi najkrajší príspevok, čím ešte väčšmi dotvára depresívnu náladu z neistého zajtrajška a možno nenaplneného včerajška. Surrealisticky záver je logickým vyústením predchádzajúceho diania, kde sa končí ďalšia životná epizóda. Krivý pohľad si zaslúži len dlhšia minutáž a trochu nedôveryhodná vojnová pasáž.

Lampa (1959)

Dokonalé filmové remeslo. Dej sa odvíja v malebnej drevenici so starším bábkarom, aký mal v ten večer zostať v práci o čosi dlhšie než inokedy. Celý príbeh je postavený na detailoch, bezchybných tiahnucich sa záberoch a neučesanom hudobnom doprovode, aký neváha striedať polohy bezstarostného sledovania výroby bábky s hororovými chvíľami, aké sa záverom dostavia. Predchádzajúci Polanskeho počin pravdepodobne postavil očakávania privysoko, čím ma pri sledovaní Lampy neustále mátala otázka, kdeže asi skryl ten Roman myšlienku, no a tá sa buď nedostavila alebo mi šikovne unikla.

Dwaj ludzie z szafa (1958)

Vrchol Polanskeho krátkometrážnej tvorby. Dvaja chlapíci s bremenom priateľstva opúšťajú rodný domov, aby sa vydali na návštevu k susedom. Na ceste za poznaním sa ale stretávajú s neochotou a odsudzovaním, čím dospejú k faktu, že doma je doma a svet ľudí za dlhšiu návštevu nestojí. Smutná metafora na náš tak vlastný postoj k sebe samému a ostatným. Príjemný hudba a Polanskeho cit pre humor vo vážnych témach je tu nezameniteľný a medzinárodný úspech plne zaslúžený.

Morderstwo (1957)

dvojminútová noirovka, v ktorej tajomný chlapíkom vojde do izby, kde zabije spiaceho chlapíka, aby mohol v pokoji odpochodovať, kam? Asi do ďalšej izby s ďalším spiacím chlapíkom. Roman opäť kašle na hudbu, čo je škoda, zato využíva zmysel pre detail (kľučka, krv na mŕtvole). Lenže to je tak všetko, čo tento samoúčelný mord prinesie. Zbytočné, aj ako kraťas.

Rozbijemy zabawę (1957)

Prvých 5 minút sledujeme čosi ako záznam zo svadby našich starých rodičov, aby v zvyšných troch minútach mohla na garden party, aspoň myslím, že to bola garden party, vtrhnúť partička chuligánov a kompletne ju zdemolovať. Polanski si trénuje strih aj prácu so zvukom (okrem živej kapely príde tiež na vojnový pochod demolačnej mládeže), lenže zase tomu chýba sebe menší náznak originality či humoru.

Usmiech zebiczny (1957)

Také krátke domáce video o mužovi, aký cestou po schodoch nakukne do kúpeľne s nahou paničkou. Absencia hudby či lepšieho nápadu tejto snímke nijak nepomáha, jedno plus za bujné poprsie a druhé za vtipný zvrat.