janeke

:)

Big night

Yin Shi Nan Nu

Como agua para chocolate

..

ako si pripomenúť letnú dovolenku? dáme si párty v znamení filmov o námorných, či iných morských katastrofách. náš dnešný výber obsahuje kategórie cé až á. takže Open Water 2 (pretože už dlho sme dumali nad tým, či sa človek vydriape na vysokú jachtu, keď zabudne spustiť schodíky) a o niečo kvalitnejšie kusy - žraločia odysea The Reef a retro disaster džín hekmenovka The Poseidon Adventure. looking forward...

... a veruže bol ten minuloročný lepší. tu je dôkaz:

... alebo čo má spoločné The Thing Johna Carpentera, Odillon Redon a Gustave Dore?

nedeľa je ako stvorená pre maratón španielskeho hororu a tak namiesto kuracej polievky, rezňa a kyslej uhorky si dám tieto tri filmy (aj keď snáď by bolo múdrejšie ísť si užiť posledné letné slnečné teplo...): 

El Orfanto

El Espinazo del Diablo

El Habitante Incierto

hnus, repetícia, každodennosť, apatia, rozklad, dekadencia... reynolds robí ešte furt avantgardu vo filmovom médiu - je zaujímavý a silný. asi najlepší krátky, čo som v poslednej dobe videla ja Burn: http://vimeo.com/20706577#

Black Books OST: Series 1: Episode: He's leaving home. (vtedy jak sa Manny ocitol na ulici...)

v Prešove je krásnych septembrových 15... poněkud nevhodný průběh návratu z leta... Porcelain ako náplasť.
The beach OST

°°°°

ešte malý postreh: v obidvoch filmoch sa nachádzajú zámerné odkazy na masterpieces dejín výtvarného umenia - v Melancholii to bol Brueghel, v Stoker (hneď v úvode) slávna helenistická socha (Lo Spinario) chlapca s tŕňom. o funkcii týchto obrazov zatiaľ len domýšľavo tuším.  

pozrela som si Stoker a zaradzujem sa do "davu" obdivujúcich a uchvátených. hej, aj mňa tento film očaril. keďže v komentároch nemám rada analytické vsuvky, moje malé podozrenie lepím sem. Atmosféricky mi Stoker silno pripomínal Trierovu Melanchóliu - bude to asi spôsobené mojou neznalosťou dejín kinematografie, ale neviem odkiaľ sa táto poetika berie. Je to akýsi mix temnosti a chladu zakonzervovanom vo veľkom viktoriánskom sídle, sekvencie dlhých pohľadov na hrdinku striedaných s mikroskopickými zábermi na "nepodstatný" detail a podivuhodné svetlo, ktoré pripomína metafyzickú maľbu. táto vizuálna zmes rovanko ako u Triera, aj u Parka výborne funguje ako scéna pre podvedome a pomaly prichádzajúce zlo - u diváka (teda aspoň u mňa) vytvára od začiatku príťažlivý pocit nepokoja. možno je to už úplná hlúposť, ale podobné výrazivo  využíva pomaly zhasínajúca hviezda Lana del Rey a švédka Likke Li. mám pocit, že keby som sa viac pohrabala v súčasnej vizuálnej a hudobnej kultúre, našla by som veľa veľa príkladov a ešte viac epigónov. a preto sa u mňa vynára podozrenie, že táto takmer gýčová "metafyzická hororovosť" je jednoducho "in fashion". 

                        James Yuill

                                                No

                                                     Surprise

Sliimy

Wake

up

je umelecké dielo

dentist appointment alternation

is

a

blessing

feat.

Stellan

BECK

z filmu Copycat

RUSH, OST: Eric Clapton