silentname

Úprimne poviem, že som nečakal, že prvý tohtoročný príspevok v mojom denníčku po vyhodnotení roku 2021 bude toto. Nerobím takéto príspevky veľmi rád, no občas príde na mňa ten pocit, že chcem byť úplne úprimný. Napísal som takéto príspevky zatiaľ dokopy len 2. Prvý o skvelom Jožkovi Nodžákovi a druhý som venoval Milanovi Lasicovi. Tentokrát však pôjdeme za hranice Československa a pripomenieme si tu amerického komika, ktorý nás včera navždy opustil. Louie Anderson.

Nebudem tu nejako hovoriť veci, ktoré by ste si našli na internete, miesto toho len poviem, čo mi prítomnosť tohto človeka dala. Obrovský úsmev a pocit, že vždy môžu veci dopadnúť dobre. Nevnímal som ho moc v jeho hereckých rolách, no na internete som si našiel pár jeho stand upov a pôsobil vždy ako príjemne vtipný človek. Ktorý si okrem toho dosť vedel pomáhať aj svojou mimikou.

Kde som ho však mal možnosť vidieť najviac bol animovaný seriál "Life With Louie", čo sa otvorene priznám bol môj obľúbený animovaný seriál na TV Jetix. Videl som všetky epizódy a prežíval každé jedno dobrodružstvo, ktoré sme s Louiem mohli takto prežiť. A hoci to vždy bolo trošku nadnesené (aby to bolo trošku vtipnejšie), išlo pre mňa o seriál, z ktorého sa dalo veľmi dobre cítiť, že bol písaný od srdca a jednotlivé momentky pôsobili ako napísané zo života. A práve vďaka tomuto seriálu som zistil kto Louie vlastne bol.

Na tom seriáli je podľa mňa najkrajšia jedna vec. A je to niečo, čo si človek uvedomí, keď trošku viacej hľadá informácie o jeho živote. Je pre mňa obdivuhodné sledovať vzťah medzi Louiem a jeho otcom Andym (ktorý sa inak v skutočnosti volal podľa všetkého Louis). V realite ho opísal Louie vraj ako "násilného" a alkoholika. No z toho seriálu je cítiť veľká dávka lásky práve k svojmu otcovi.

Veľa epizód sa venuje hlavne vzťahu medzi Louiem a Andym. Ako sa obaja snažia skrz jeden druhého pochopiť život. A kým jeden do života ešte len vstupuje, ten druhý je už plný obrovských zážitkov, ktoré je určite veľmi ťažké spracovať. A za to, čo sa mu podarilo v tomto seriáli zachytiť som ho vždy veľmi obdivoval. Byť desiate najmladšie dieťa medzi jedenástimi súrodencami muselo byť náročné. No vždy nás dokázal rozosmiať, vždy si dokázal uťahovať sám zo seba a svojim humorom dokázal rozdávať veľkú dávku smiechu. 

Louie, ďakujem za všetko čo si priniesol do môjho života a rozhodne budeš chýbať. No som rád, že tvoje animované dobrodružstvá tu s nami zostanú navždy. R.I.P.

Po tom ako sme si pripomenuli najlepšie filmy, ktoré som mal možnosť počas roka vidieť je čas si pripomenúť aj najhoršie filmy, ktoré sme tu počas roka 2021 mali. Pozitívne ale vnímam, že počas tohto roka drvivú väčšinu najhorších filmov videlo veľmi málo ľudí, alebo iba ja. A úprimne, tak to môže pokojne zostať. Našlo sa pár, ktoré si pozrelo niekoľko zvedavcov, ale celkovo je super, že väčšina týchto filmov ostala odignorovaná. Skvelá práca ľudia.

Prv než začneme si ešte spomenieme niekoľko mizerných filmov, ktoré sa nezmestili do prvej dvadsiatky. Poďme na to:

"Bang! Bang!", "Positive", "The Enchanted Christmas Cake", "Bliss", "Doors", "Death Sentences", "Safer At Home", "The Unholy", "Tulsa", "Vanquish", "An Unquiet Grave", "Before/During/After", "Dark State", "Warning" a "Awake".

A teraz už poďme na celkovú dvadsiatku najhorších filmov.

20. "Sweet River" - Myslím si, že komédie a drámy od Gravitas Ventures celkom fungujú. Nie sú to filmy pre každého, ale ja si ich viem užiť. Horory? To je trošku náročnejšie a v tomto prípade to skutočne nevyšlo. Sweet River je prezentované viac ako temná dráma. Veľmi nudná temná dráma, kde veľmi dlho trvá kým sme si schopní nejako dať veci do súvisu. No blbé je, že kým k tomu dôjde, už nemáme ani len najmenší záujem sledovať film ďalej.

19. "A California Christmas: City Lights" - Lorynn York a Shaun Paul Piccinino nám prinášajú pokračovanie vianočnej romantiky od Netflixu, ktorú asi nechcel a nepotreboval nikto. Prvý "A California Christmas" bol celkom okey vianočným filmom, no nešlo o projekt, ktorý by potreboval pokračovanie, alebo pôsobil, že by tam bolo ešte čo povedať. A tento film je toho jasným dôkazom. Film, ktorý od začiatku do konca pôsobí, že bol natáčaný len  z toho titulu, že prvý bol asi dostatočne sledovaný na Netflixe. Inak si to vysvetliť neviem.

18. "Stay Off The App" - Občas komicky zlé, občas iba trápne. Tento film som videl očividne sám. Super. Tak to môže zostať. Myslím si, že nápad o appke, ktorej používaním si môžete zarobiť slušné peniaze, no časom bude váš život v ohrození nie je zlý a dal by sa spracovať. Lenže tento film to robí absolútne zle. Má zlý výber hercov, slabý scenár a nevie vôbec pracovať s atmosférou. Človek ani nevie aký žáner vlastne chcel Dan Frank spraviť. Občas sa film berie veľmi seriózne, občas som mal pocit, že nás doslova trollil. Nevidím dôvod na to, aby ste toto pozerali, takže pokojne to ignorujte aj naďalej.

17. "Out Of Death" - Bruce Willis očividne rád pozerá na svoju veľkú kolekciu Blu-Ray alebo DVD, kde má na obálke svoju tvár. Tento film je od začiatku do konca čistá tragédia. Absolútne zle napísané, žiadne reálne posolstvo, žiadny dobrý nápad, len mizerne natočený "thriller", ktorému chýba úplne všetko, čo by ho dokázalo spraviť zaujímavým. Neviem kto má byť cieľovou skupinou. Fanúšikovia thrillerov to neocenili ani fanúšikovia Bruca Willisa film neocenili. Bohužiaľ.

16. "Embryo" - Tak tento horor je pre mňa asi najväčší filmový otáznik za celý rok. Kto si myslel, že toto bude dobrý film? Kto? Nejde mi ani tak o námet. Ten je ešte celkom dobrý, hoci sa dal trošku lepšie rozviť. No to spracovanie a reakcie postáv sú tu tak neskutočne absurdné, že ani na sekundu som to nedokázal brať seriózne. Tento film očividne vznikol počas ťažkej noci v nejakom drogovom stave. Inak sa to nedá pochopiť. Myslím si, že len z hlavy by mi napadlo 20 lepších filmoch o mimozemšťanoch, než toto.

15. "This Game´s Called Murder" - Posledný film, ktorý skončil pred mojim odpadkovým košom. No faktu, že som ho tam nevyhodil môže ďakovať iba tomu, že v druhej polke aspoň trošku usmernia príbeh a dostal som pocit, že to nebola 100%-ná strata času. Iba 90%. Inak je toto film, ktorý je násilný len preto, aby bol násilný. Je krvavý len preto, aby bol krvavý. Postavy sú hrozné, herecké výkony sú čistá tragédia a nie je absolútne nič, čo by vo výsledku dokázal nejaký divák oceniť. Je to stupídny film bez akejkoľvek pointy plný zbytočných scénok a okrem toho neskutočne monotónny a pomalý.

Okey, je čas prehrabať sa tohtoročnými odpadkami v mojom koši. A začínať budeme tu:

14. "On-Site" - Ako je už rok 2021 na konci som zhodnotil, že som na tento film už neni taký naštvaný ako keď som to videl počas januára. Aj keď všetky problémy s filmom stále pretrvávajú (vražda umelej mačky je podľa mňa neskutočný fail), tak minimálne som zvedavý kam sa vo svojej kariére posunie Gabi Alves. Film ako taký je podľa mňa ale čistý fail. Jeho rozpočet bol rozhodne nižší, než aký bolo na fungovanie treba a vo výsledku ostane človek len prekvapený z toho, čo tu Patrick Roberts natočil.

13. "Sensation" - Ak patríte medzi ľudí, ktorí si tento film užili, tak super. Nebudem to nikomu brať. Všetkým sa páčia rôzne veci z rôznych dôvodov. Na mňa tento film ale pozitívne nezapôsobil. V prvom rade je neskutočne nudný, vlečie sa to ako v lete na saniach, celé je to príšerne domotané, vo výsledku mi to v ničom nejako nedávalo zmysel a celý film bolo pre mňa len nudné filmové utrpenie. Nie som človek, čo je proti nezávislým filmom. A myslím si, že mnohí z vás to aj vedia. Dokonca si myslím, že sa v nich často vie skrývať viac než vo veľkých blockbusteroch. Tento film to ale pre mňa nie je.

12. "Nina Of The Woods" - Mix toho najhoršieho čo ponúkali filmy ako "The Blair Witch Project" a "Trhlina". Nie je to veľmi originálne, a ku koncu je to celé tak neskutočne zamotané, že som vôbec nebol jasný z toho čo sa deje. Myslím si, že tam mala byť nejaká pointa, no tá vo výsledku nepôsobí spracovaná tak aby to fungovalo. V podstate by som mohol povedať, že rovnaké problémy aké som mal v tomto filme som mal aj počas sledovania "Hypercube". Otvorene a na rovinu poviem, že ak sa vám nepáčil "Hypercube", toto bude na vás pôsobiť rovnako. Jediný rozdiel je ten, že sa to odohráva v lese.

11. "Shadowland" - Ďalší zbytočne prekomplikovaný príbeh z lesa. Okrem toho natočený tak otrasne, že miestami som absolútne nebol jasný z toho, čo sa vlastne stalo. Je zrejmé, že Simon Kay chcel svoj film natočiť, no nezáleží, či som pochopil zo situácie, že niekto zomrel. No mal by som aspoň mať pocit, že sa nepozerám len na zhluk svetla a tmy. Okrem toho ani príbehovo toto nie je dostatočne zaujímavé na to, aby som to ocenil. Na začiatku to vyzeralo, že to malo nápad. No potom to dokopy skočilo šípku z útesu a rozlámalo sa na skalách. Ak je náhodou niekde nejaký schopný filmár, čo má v rukách nejaký solídny rozpočet a nejaké skúsenosti za sebou ,myslím si, že toto je film, ktorý by sa ale mal nejako prepracovať. Lebo potenciál tam je. Len nie v rukách tohto režiséra a scenáristu.

10. "Home Sweet Home Alone" - Sám Doma sa vracia na Disney+ vo svojom novom filme. A dopadlo to skutočne príšerne. Viem o ľuďoch, ktorí si tento film užili a prajem im to. Ak ste si v tom niečo pre seba našli, super. Ja som toto nemohol oceniť ako príjemné pozeranie. Musím povedať, že toto bol historicky prvý film, kde sledovanie mučenia našich lupičov, ktorí prepadli malého chalana v dome bolelo sledovať. A to len čisto z dôvodu, že celý film pôsobil ako "sám doma" opačne. Lupiči v tomto prípade nie sú lupiči. Chcú len zobrať niečo, čo chalan ukradol z ich domu. Alebo si to aspoň myslia. Lenže celý film mohol byť vyriešený za 20 minút, keby spolu len postavy komunikovali. Miesto toho to urobíme ako akčný film so záverom, ktorý bolí sledovať. Úprimne ma to za tých hercov bolelo. Ak ste si sledovanie fakt užili, tak super. Pre mňa bolestivý filmový zážitok, ktorý ľutujem.

9. "Noise In The Middle" - Jeden z najotravnejších filmov, čo som videl za celý svoj život. A pritom to pôsobilo ako zaujímavý nápad. Otec s autistickou dcérou, ktorí sú prenasledovaní nebezpečným duchom, ktorý žije v dome. No výkon Faye Hostetter je dokopy obmedzený len na nekonečné záchvaty. A vidieť to raz... okey. Vidieť to 50x je už moc a potom už ma film len neskutočne frustroval. Okrem toho sa rozhodne priniesť ešte aj filmový zvrat, ktorý je tak stupídny a vadný, že ani neviem čo chceli autori scenára povedať. Nemyslím si, že ide o zlý nápad, no rozhodne ide o zlý film, ktorý absolútne nevie pracovať s postavami a atmosférou. Kvalitatívne niekde na úrovni "Poltergeist Activity"

8. "Paradise Cove" - Úžasný a veľký Martin Guigui nám po neslanom nemastnom a nudnom "9/11" servíruje svoj nový thriller, v ktorom absolútne abesntuje akékoľvek napätie. Film pôsobí viac ako televízny projekt, ktorý niekto vyhodil do koša a potom sa našiel nejaký idiot, čo sa to rozhodol vytiahnuť, prečítal si to a zhodnotil, že to spracuje. Bez akéhokoľvek nápadu. Postavy sú otravné a vytiahnuté z xy iných thrillerov. Klišé nad klišé. A okrem toho veľká dávka rozhodnutí v tomto filme nedáva absolútne žiadny zmysel. Nenájdem úprimne jediný dôvod na to, prečo by ste mali pozerať tento film.

7. "Virus Shark" - Istým spôsobom musím uznať, že z celého zoznamu by som asi tento film ohodnotil ako ten, ktorý vo mne vyvolal najviac pozitívnych pocitov. Pretože aj keď je to donebavolajúca debilina, tak film sa to ani nesnaží zakryť. Toto amatérske divadlo s najhoršími filmovými trikmi aké som kedy v živote videl je miestami celkom zábavné. Nie však preto, že by tvorcovia spracovali dobrý film. Skôr z toho opačného dôvodu. A musím uznať, že si pamätám všetky postavy, pamätám si tie dementné situácie a aj fakt, že základňa, čo leží na dne mora sa vynorí z dna jazera. A že sa snažia objaviť vakcínu proti "SHVIDU-1". Ak máte radi trash filmy, ktoré sú natočené úplne amatérsky a chýba im akákoľvek logika a talent, toto istým spôsobom odporúčam. No to nie je dôvod, aby film neskončil medzi najhoršími. Lebo objektívne tam patrí všetkými desiatimi.

6. "A Naija Christmas" - Jeden z najhorších vianočných filmov, čo som videl za celý svoj život. Myslím si, že horšie je asi len "Black Christmas" z roku 2019. Tam sme ale mali príšerný horor. Tu máme príšernú juhoafrickú komédiu, ktorá bola asi natočená pre amerických divákov. Lebo to je jediné čo z toho cítim. Okrem toho s príbehom, kde máme vojnu medzi dvomi bratmi, ktorí chcú získať sľúbené dedičstvo od svojej mamy. Jop, čaro Vianoc z toho cítiť na míle. Tento film ma naštval nakoľko mám vianočné sviatky veľmi rád. A filmy, ktoré doslova idú proti všetkému čo je na nich krásne ale tvária sa, že sú veľmi milé a príjemné... tak to proste nie. Vyhnúť sa všetkými desiatimi.

5. "After We Fell" - Po rokoch sa "After" opäť dostáva na moju nástenku so svojim tretím filmom. Ten záver bol tak neopakovateľne príšerný, že som film pôsote musel posunúť až sem. Miestami to bolo komicky zlé ako pri druhom "After We Collided". No potom sa sem dostali momentky, ktoré sú len dôkazom niekoho demencie. Film sa tak nasilu snaží robiť medzi našimi hrdinami konflikty, až je to na zaplakanie. A mám pocit, že si to tvorcovia ani len neuvedomujú. Desím sa toho, čo bude vo veľkom finále "After Ever Happy"

4. "Habit" - Bella Thorne vo svojom historicky najhoršom filme za jej celú kariéru. Nebudem to tu dlho rozpitvávať, myslím si, že na vyjadrenie svojho kolegu "Real Tom Hardy" kvalitatívne nedosiahnem. Každopádne platí, že tento film je tak neskutočne retardovaný, až sa človeku pri sledovaní zastaví mozog. Myslím si, že dobré nápady asi počas písania scenára na dovolenke a musíme sa uspokojiť s výsledkom. Alebo lepšie, nepozerajte ho. Príšerný film, ktorý si nezaslúži vidieť nikto.

3. "Snow Black" - Po úvodnej hláške "I don´t have the stuff or money. But I have an explanation!" som si myslel, že to síce bude ťažká amatérčina, ale bude to stáť za to. To som sa poriadne sekol. Tento film je príšerný vo všetkých ohľadoch. Tu nefunguje absolútne nič. Ani herecké výkony, ani scenár, ani réžia, ani produkcia, ani len nejaký náznak talentu od kohokoľvek zo zúčastnených. Plus je to ešte k tomu aj čistokrvná nuda. A bez toho avizovaného pokračovania všetci prežijeme.

2. "Gunned Down" - Pekný poster a fajn soundtrack. To sú plusy filmu. Všetko ostatné je len čisté zúfalstvo. Okrem toho si myslím, že v prvej tretine mal aspoň film nejaký nápad. Síce to nepôsobilo ako veľmi kvalitný nápad, ale bolo to aspoň niečo. Potom však film od toho úplne upustí a stane sa len pomalou a rozvlečenou drámou, ktorá absolútne nemá ani len šajnu, čo chce docieliť. A okrem toho to bolo ešte aj natočené neskutočne amatérsky a lenivo. No na druhú stranu aspoň môžem povedať, že sa nestala najhorším filmom roka, čo som si spočiatku myslel, že tento film vyhrá.

Je to tak. Po zhliadnutí "Gunned Down" vo februári som mal pocit, že nič horšie už nemôže prísť. Že filmy tohto typu už pre mňa skončili. A hoci kúsok na to som videl aj (už spomentý) "Snow Black", jeden film počas minulého roka vo svojich nekvalitách absolútne exceloval. Ide o film, z ktorého som mal po dopozeraní pocit, že ma pripravil o rozum. A rovnako aj všetkých na IMDB, ktorí mu strelili najvyššie ratingy. Takže si o ňom poďme niečo povedať.

1. "Introspectum Motel" - Jediný film, ktorý som tento rok videl, čo som mal pocit,že mi po dopozeraní bolo fyzicky zle. Kde som mal pocit, že cieľom filmu je z človeka vysať všetku inteligenciu a energiu. Absolútne dementný scenár, ktorý ide od jednej stupídnej scénky k druhej... neskutočne otravné monológy našich zloduchov, ktoré asi majú vysvetliť nášmu hrdinovi, že je hrozný človek... a musí to pochopiť skrz hlboké myšlienky veľkých mysliteľov a podobne. Toto je niečo čo v thrilleroch nenávidím absolútne najviac. Snaha o to nás poučovať skrz ústa zloduchov. A príchodom Michelle J. Wright sa z tohto filmu stáva absolútna filmová nukleárna apokalypsa. Ja som už nad tým ani nevládal premýšľať. Po dopozeraní som mal chuť sa rozbiť nejakým alkoholom a umrieť. Tento film zabíja mozgové bunky. Som o tom presvedčený. Toto je film, ktorý je schopný zavraždiť váš mozog. Takže ani naň nemyslite. Zďaleka ho obchádzajte a držte sa od neho čo najďalej. Tá nevedomosť je v tomto prípade skutočne sladká. Vážte si ju.

Toľko teda k tohtoročným najhorším filmom. Uvažujem ešte či prinesiem aj najväčšie filmové sklamania, ktoré som minulý rok nerobil nakoľko ma nemalo moc čo sklamať, no nebudem sľubovať. Ostáva už len ukončiť vianočnú výzvu a potom sa už k roku 2021 vracať opätovne nebudem. Prajem vám všetkým do nového roka 2022 čo najviac kvalitných filmov (lepšie ako tie čo som si mal možnosť vybrať na zhliadnutie ja) a teším sa na to, čo nám tento rok prinesie.

Ako by som zhodnotil rok 2021? Bol to lepší rok ako naposledy? Možno trochu. Pre mňa rok 2021 predstavoval rok nádeje, kde by sa situácia mohla začať pomaly zlepšovať. A hoci si myslím, že určité veci sú na tom o niečo lepšie, inde by som zhodnotil, že pocitovo som stále niekde v roku 2020. Čo sa ale týka filmov, tých sme dostali tento rok oveľa viac. Mnohé štúdia sa prispôsobili situácii. WB uzavreli dohodu s HBO Max, Disney zverejnili svoje filmy na Disney+ rýchlejšie než po minulé roky a aj kiná boli otvorené oveľa dlhšie. Takže aspoň pocitovo by som povedal, že som mal možnosť vidieť väčšiu dávku očakávaných filmov ako minulý rok. A teraz si pripomenieme 20 najlepších. Než sa ale k tomu dostaneme, čaká nás pár filmov, ktoré síce nestačili na prvú dvadsiatku. Takže bez určovania poradia, do najlepšej dvadsiatky sa nedostali nasledujúce filmy:

"A Quiet Place Part II" , "Boss Level" , "King Richard" , "Lorelei" , "Minari", "No Time To Die", "Pieces Of A Woman", "Promising Young Woman", "Raya And The Last Dragon", "Red Rocket", "Shang-Chi And The Legend Of The Ten Rings", "Synchronic", "The Dig", "The Green Knight", "The Justice Of Bunny King", "The Suicide Squad", "The Unforgivable" a "Things Don´t Stay Fixed".

Toľko teda k filmom, ktoré sa nedostali medzi najlepších 20 a teraz už poďme na ten skutočný rebríček najlepších filmov. 

20. "Don´t Look Up" - Film, ktorý je tak nádherne skutočný, až je to desivé. Ak by som mal vybrať z tohtoročného TOP 20 filmov jeden, ktorý by som označil ako film, ktorý by som odporučil vidieť každému, tak je to tento. Film nás geniálne ukazuje ako ľudstvo. Nevieme sa zhodnúť na základných faktoch, máme pocit, že všetkému rozumieme lepšie ako iní a veríme slepo politikom, ktorých reči sa pre nás stávajú božím slovom. A keďže to povedali oni, musí to byť pravda. Že? 

19. "I Care A Lot" - Rosamunde Pike očividne vie hrať mrchy, ktoré dokážu zahrať čokoľvek s perfektným úsmevom. A tento thriller je toho dobrým dôkazom. Pre mňa je vskutku fascinujúce si uvedomiť, akými rôznymi spôsobmi dokážu ľudia manipulovať životmi druhých a obzvlášť ľuďmi, ktorí sa nijako nemôžu brániť. Film, ktorý ponúka obraz do zaujímavého sveta, no počas filmu budeme občas aj uvažovať, na koho strane vlastne sme. A ako radi by sme občas Rosamunde ten úsmev z tváre zmazali. 

18. "Zack Snyder´s Justice League" - Ukážka, čoho sme sa mohli dočkať už roku 2017 a boli by sme úplne spokojní. Klobúk dole, že toto nakoniec vyšlo a dopadlo úplne nad očakávania. Počas štyroch hodín som sa pri tomto filme nenudil ani raz, postavy mi prišli oveľa zaujímavejšie, vizuálne je film oveľa kvalitnejšie natočený, fixuje dokopy všetky problémy s originálnym zostrihom a pôsobí skutočne ako víťazstvo fanúšikov nad štúdiom. A mohli sme sa presvedčiť, že keby do toho Snyderovi toľko nekecali, plus sa nerozhodli celý jeho film prerobiť, mohli sme tu mať veľkolepý zážitok. Už len z toho titulu stojí film za zhliadnutie.

17. "Four Good Days" - Mila Kunis a Glenn Close v veľmi silnej dráme o vzťahu medzi matkou a dcérou, ktorý je ťažko poznačený nepríjemnou minulosťou. A súčasne film o nádeji, že všetko môže nakoniec dopadnúť hore. Niekedy nie je správne riešenie veriť, že problém sa nejako vyrieši sám. To v tomto prípade často končí smrťou. Niektorí ľudia vyčítali filmu, že plynie veľmi pomaly, popravde si myslím, že plynul presne tak, ako bolo potrebné.

16. "Dune: Part One" - Teším sa až uvidím zvyšok tohto filmu. Denis Villeneuve si u mňa stále potvrdzuje status jedného z najobľúbenejších režisérov a pokračuje vo svojej vyšlapanej ceste. Je síce pravda, že som bol najprv sklamaný, že som sa dočkal len polovice filmu, keď som veril, že ho budeme mať plnohodnotný príbeh. No musím povedať, že ma dokázal posadiť na 2 a pol hodiny v kine na zadok a ohromene som sledoval tie úžasné zábery, ktoré pôsobili skutočne a na veľkom plátne mali neskutočnú atmosféru.

15. "Land" - Robin Wright vo svojom režijnom debute prináša podľa mňa silný film o žene, ktorá sa rozhodne odísť niekam na koniec sveta, kde ju nikto nenájde. Ďaleko od civilizácie, kde chce nájsť pokoj a zbaviť sa svojich trápení. Vo výsledku však všetko dopadne trošku inak a nové priateľstvo jej pomôže prežiť v ťažkých chvíľach, no rovnako aj prekonať svoje vlastné bolesti. Pre mňa to bol veľmi osviežujúci film, ktorý ma vnútorne obohatil. A rozhodne titul, ktorý stojí za zhliadnutie.

14. "Free Guy" - Od tohto filmu som dokopy neočakával nič. Stačilo úplne, aby ma na 2 hodiny rozveselil a preniesol do počítačového sveta vo "Free City". Nakoniec som však z toho dostal skutočne skvelý filmový zážitok, ktorý má v sebe niečo pre každého. Má to dobrý humor, prináša slušnú dávku herných narážok, má to dobré nápady, má to v sebe nejakú tú romantiku, nejaké dramatické časti a aj slušné srdce. Občas vedia tie Disney narážky trošku rozladiť a je pravda, že pôsobili viac ako päsť na oko po tom, čo som nechal film trošku ustáť v hlave, no stále musím uznať, že film ma pobavil, ako hernému fanúšikovi mi priniesol všetko čo som chcel a stálo to za to. A dokonca sa so mnou bavila aj moja manželka. Ktorá nie je moc veľkým fanúšikov tohto typu filmov.

13. "Last Night In Soho" - pre mňa najväčší tohtoročný hororový zážitok, ktorý sa žiadnemu filmu nepodarilo prekonať. Vynikajúce efekty, ktoré robia z tohto filmu skutočný zážitok, jeho plíživá atmosféra a postupné objavovanie nebezpečenstva, jeho ohromná elegancia a do toho všetkého perfektná Thomasin McKenzie spolu s Anyou Taylor-Joy. Keby som čiste hodnotil filmy podľa vizuálneho zážitku, tak tento bol jeden z najlepších. A už sa neviem dočkať s čím príde Edgar Wright nabudúce. Držím mu palce, aby to malo rovnaký efekt.

12. "Encanto" - Tak ako veľmi ma Disney pohltili v "Raya And The Last Dragon", nečakal som, že svojim druhým filmom to ešte prekonajú. "Encanto" síce prináša trošku menší príbeh, no o to viac vo mne rezonoval. Príbeh tejto neobyčajnej rodiny a ich čarovného domu, obrovských izieb, ktoré ukrýva a zaujímavých možností a rôznych príbehových línií a osudov bol pre mňa nadmieru fascinujúci. A to puto, ktoré som počas filmu na konci pociťoval bolo veľmi silné. Okrem toho fantastická hudba. Lin Manuel Miranda prináša úžasné skladby, ktoré sa skvele počúvajú, majú silnú energiu a okrem toho vynikajúco celý príbeh dopĺňajú. Tento rok išla Disney karta. Tak si to nepokazte. 

11. "The Outside Story" - Táto malá, nenápadná dráma mala v sebe niekoľko skvelých komických momentov a veľké množstvo ľudských momentov. Príbeh Charlesa, ktorý by najradšej len ostal doma a vonkajšimu svetu by sa kompletne vyhol jedného dňa skončí vymknutý pred svojim bytom a nemôže sa dostať dnu. Spoznáva tak konečne svojich susedov, ľudí z ulice, ich osudy a možno to dá jeho životu úplne novú perspektívu a uvidí veci z iného uhlu. Okrem toho musím povedať, že policajtka Sunita Mani pre mňa predstavuje jednu z najlepších postáv, ktoré som tento rok videl. Je prísna, no súčasne vie byť aj milá a láskavá. Veľmi príjemný film, ktorý odporúčam vidieť. 

10. "The Mitchells Vs. The Machines" - Najlepší tohtoročný animák jednoznačne priniesli Sony. Veril som, že toto bude zaujímavé, no nečakal som, že ma ten film tak silno zasiahne a na konci roka sa dostane do prvej desiatky. To mi vtedy vôbec nenapadlo. Film však robí všetko správne. Každé jedno rozhodnutie, ktoré tu tvorcovia urobili bolo správne. Humor je svieži a kvalitný. Postavy sú skvele napísané. Fungujú samé o sebe a spolu pôsobia ako skutočná rodina so všetkými svojim problémami. Je super, že film sa na veci nepozerá len z jedného pohľadu. Vieme pochopiť pohľad všetkých postáv. A dáva aj dobré lekcie do života. Čo sa zloducha týka, som rovnako spokojný. Nie je to síce niečo nové, no na druhú stranu to v dnešnej dobe pôsobí veľmi aktuálne. A ostáva len dúfať, že k niečomu takému ako ľudstvo nikdy nedospejeme. Kvalitný film pre celú rodinu, ktorý bude roky neskôr veľkou klasikou.

09. "Riders Of Justice" - Anders Thomas Jensen je veľmi zaujímavý režisér. Jeho projekty mi niekedy sadnú, inokedy nie. V prípade "Riders Of Justice" však môžem povedať, že ide o jeden z jeho absolútne najlepších filmov. Skvelé postavy, výborný humor a tiež skvele zachytáva, čo všetko môže nastať, keď sa rozhodneme sami odhaliť pravdu a vytvoríme obrovské konšpirácie, pri ktorých na konci pochopíme, že išlo skutočne len o obyčajné konšpirácie. Ako vyhodená limonáda a bageta mohli byť vyhodené len preto, že niekomu nechutili. A nebol to žiadny signál alebo niečo podobné. Alebo, že niekto má len skvelého dvojníka. Kvalitná komédia so skvelými postavami a výbornou akciou, ktorá robí z tohto skutočný filmový zážitok. A k tomu všetkému ešte dobré srdce.

08. "Little Fish" - Najlepší romantický fim, ktorý som tohto roku videl. Myslím si, že žiadna romantická dráma nepriniesla tak emocionálny a ľudský zážitok ako tento film. Olivia Cooke a Jack O'Connell sú spolu úžasní, ich problémy sú veľmi kvalitne zachytené a myslím si, že buďme radi, že jediné čo na tomto svete máme je Covid-19. Lebo myslím, že s N-I-A by sme to mali oveľa horšie, než to máme teraz. Rešpekt Chad Hartigan, som zvedavý či aj nabudúce môžem od teba očakáva rovnako silný film.

07. "Profile" - V mojich očiach ide o celkom strašidený film. Už len z faktu, že krásne ukazuje ako jednoducho dokážu všetci tí chlapci z ISIS manipulovať mladými dievčatami a nasľubovať im hory a doly, len aby ich dostali k sebe, kde už len skončia v pasci, z ktorej často niet cesty späť. Tento film podľa skutočnej udalosti má niekoľko skvelých momentov a som len rád, že nakoniec Amy urobila jedno veľmi dôležité rozhodnutie, ktoré jej zachránilo život. Film, ktorý pôsobí desivo skutočne a v podstate je to celé mentálny súboj dvoch ľudí. A ja som si užil každú jednu chvíľu.

06. "The Father" - Už sa neviem tohto roku dočkať nového filmu Floriana Zellera - "The Son". To už môže naznačovať ako veľmi som bol spokojný s výsledkom v tomto filme. Príbeh, ktorý je podaný cez oči otca, ktorého Alzheimer pripravuje postupne o rozum a stáca kontakt s realitou. Pôsobí to veľmi skutočne, má to vynikajúcu atmosféru, postavy, ktoré som chcel sledovať počas celého času a najmä skvelé herecké výkony Anthonyho Hopkinsa a Olivie Colman. Film je možno trošku zamotaný. Ale rovnako to majú určite zamotané v hlave aj ľudia, ktorí trpia Alzheimerom. Takže ja s tým problém nemám.

05. "Nobody" - Akčný film roka, ktorý ma nenudil ani na sekundu. Ilja Najšuller po "Hardcore Henry" prichádza so svojim novým filmom a má v sebe dokopy úplne všetko čo robí skvelý film. Vynikajúce postavy, skvelého hlavného hrdinu, úchvatný soundtrack, skvelé hlášky a ja ani neviem čo ešte. Film od a do zet spracovaný ako akčný zážitok, ktorý končí veľkým akčným finále vo fabrike. Nemám čo viac dodať. Ak ste tento film nevideli a milujete akciu, okamžite si to pustite. Nebudete ľutovať.

04. "Seven Short Films About (Our) Marriage" - Príbeh, ktorý pôsobí na tomto zozname ako najviac zo života. Keď si to vezmeme, desať rokov manželstva je veľmi veľká doba a prejdeme si veľkým množstvom úskalí. Tento film nám ponúka 7 čriepkov života, ktoré ukazujú najdôležitejšie momenty v živote našich hrdinov. Ich svadbu, život, vyrovnávanie sa s potratom, úskalia, no rovnako aj ich lásku. Podobne ako Noah Baumbach v "Marriage Story" chce Christopher J. Hansen ukázať, že láska sa často zo života ani nemusí stratiť, aby mohlo manželstvo stroskotať. Láska sa nezmení na nenávisť. Ani ničo podobné. Všetko je to oveľa komplexnejšie a iné ako často môžeme vidieť v televízii. A za to má u mňa tento film obrovský obdiv.

03. "Last Call" - Film, ktorý dokazuje, že aj jednoduchý námet môže priniesť veľmi veľa. Stačí to len spracovať spôsobom, aby sme vo výsledku videli skutočné emócie. Viem si veľmi živo predstaviť, že niekedy môže úplne cudzí človek pomôcť oveľa viac, alebo prejaviť väčšiu dávku súcitu než niekto z rodiny. Pretože nemusí vedieť všetky okolnosti alebo udalosti, ktoré predchádzali k tomu čo sa deje. Jediné čo majú pred sebou je výsledok. Beth Josha nepozná. Okrem toho ani nevie ako mu môže v tejto situácii pomôcť. No myslím si, že všetky slová, ktoré v tomto filme počas tých 76 minút padli boli veľmi dobre napísané. Počas februára išlo o absolútne najväčší filmový zážitok a nebyť dvoch posledných filmov, ostal by asi nepokorený.

02. "The Last Duel" - Ridley Scott prináša svoj absolútne najepickejší a najsilnejší film, aký som kedy videl. Natočené je to brilantne, má to skvelé herecké obsadenie, ktoré dalo do filmu celé svoje srdce, finálny duel bude patriť medzi najkvalitnejšie natočené snímky za celý rok a nemám absolútne šajnu, ako sa to podarilo spraviť tak presvedčivo. Trvá to dokopy 2 a pol hodiny, miestami sa vraciame k scénkam, ktoré sme už videli, no ani raz som sa pri filme nenudil. Ani raz. Okrem toho to dáva aj výborný obraz o tom, ako si dokážeme ako ľudia pamätať veci selektívne alebo podľa seba. Pretože jednotlivé scénky z pohľadu jednotlivých postáv vyplynú často úplne inak, než sme to videli predtým. Ak ste film nevideli, určite si ho pozrite. Myslím si, že za celý rok sme tu nemali niečo tak obrovské a silné ako tento film.

01. "Nowhere Special" - A mojim absolútne najobľúbenejším filmom roka sa stáva malá taliansko-rumunsko-britská dráma. Je pravda, že "The Last Duel" je väčší a zaujímavejšie natočený film. No po emocionálnej stránke si ma tento rok najviac získal Uberto Pasolini, ktorého príbeh ma na konci úprimne dostal do sĺz. Tento príbeh otca, ktorému ostáva pár mesiacov života a chce dostať svojho syna do rodiny, kde by mohol prežiť šťastne detstvo. Vzťah medzi otcom a synom je tu spracovaný vynikajúco, veril som filmu každému scénku a ani raz nepôsobil, že sa potrebuje na niečo hrať alebo ždímať z diváka emócie nasilu. Tie emócie tu prídu samé od seba. A nepotrebujeme ich vyťahovať skrz muziku alebo melodramatické scénky. A vďaka tomu si ma tento film získal absolútne najviac. 

A to je všetko čo sa týka mojich najobľúbenejších filmov za rok 2021. Myslím si, že priniesol niekoľko veľmi silných filmov, na ktoré tak skoro nezabudnem. Čoskoro pribudne ešte zoznam najhorších filmov za rok 2021 a potom už budem plne sústredený len na rok 2022. Ktorý vyzerá, že prinesie niekoľko silných kandidátov na film roka. No uvidíme. Nechám sa prekvapiť.

Rok 2021 je oficiálne za nami a je čas si urobiť zhodnotenie posledného mesiaca. Myslím si, že máme za sebou celkom slušné filmové finále a ostáva si už len pripomenúť všetko čo stálo za to vidieť a na čo by som najradšej zabudol. Než sa k tomu ale dostaneme, jedna dôležitá info. Vyhodnotenie tohtoročnej vianočnej výzvy posúvam na neskôr. Pravdepodobne niekedy v strede januára. Ostáva mi zhliadnuť ešte asi 9 filmov a posledné dni som už nemal absolútne náladu sledovať tieto televízne romance. Je to moja vina, nakoľko som sa do tohto projektu pustil dobrovoľne (nakoľko romance z minulého roka sa ukázali celkom schopne), no tento rok aj Hallmark aj Lifetime absolútne nepresvedčili o svojich kvalitách. Viac to rozoberiem potom vo vyhodnotení vianočnej výzvy. To len aby ste si nemysleli, že som to už vzdal. Toľko teda na úvod, poďme sa teda pozrieť na najlepšie a najhoršie filmy za mesiac december.

Najsilnejším filmovým momentom za december bol jednoznačne historický film od Ridleyho Scotta "The Last Duel". Tento film hodnotím ako absolútne ohromný. Skvelá práca Ridley Scott, skvelá práca Matt Damon, Adam Driver, Jodie Comer a aj Ben Affleck. V mojich očiach ide o vynikajúci film, ktorý má nielen zaujímavý príbeh, ale rovnako ho máme možnosť vidieť až tromi rôznymi uhlami pohľadu. A to ako jednotlivé udalosti plynú je zaujímavé porovnávať. Ako si obaja protagonisti pamätajú jednotlivé udalosti inak, aké sú v ich pamäti rozdiely a potom aká je realita. Plus finálny súboj patrí medzi absolútne najepickejšie momentky za celý rok. Klobúk dole. Vynikajúci film, ktorý treba vidieť.

Rovnako stálo za to vidieť film "Don´t Look Up", ktorý tak geniálne reflektuje túto šialenú dobu, kde sú ľudia schopní veriť čomukoľvek a ničomu súčasne a vzťahy medzi celebritami sú dôležitejšou informáciou ako fakt, že sa k nám blíži kométa, ktorá zničí celú planétu. Ako som povedal, žijeme v roku 2021, kde sa už nevieme ako ľudstvo ani zhodnúť na tom či je planéta guľa alebo placka.

Zaujímavým životopisným filmom a okrem toho aj veľmi príjemným na pozeranie bolo pre mňa aj "King Richard". Táto dráma ma počas svojho času nenudila ani raz, Will Smith bol vo svojej role absolútne excelentný a okrem toho som vo finále mal možnosť vidieť asi najkvalitnejšie spracované tenisové zápasy vo filme, aké som kedy videl. Pôsobilo to, ako keby som sledoval skutočný duel. A to ma absolútne dostalo. Skvelá práca Reinaldo Marcus Green. Máš môj obdiv.

Sean Baker sa po štyroch rokoch vracia so svojou novou komédiou "Red Rocket", ktorej názvu síce nerozumiem, no na druhú stranu ma to správne pobavilo. Postavy sú skvelé, situácie sú zaujímavé a na konci sa dočkáme skutočne celkom slušne spracovanej pomsty, ktorá je teda poriadne sladká. Musím priznať, že nechcel by som mať vo svojom živote niekoho ako je Mickey v tomto filme, no sledovať jeho život počas dvoch hodín ma fakt bavilo.

Sandra Bullock v ďalšej spolupráci s Netflixom priniesla vynikajúcu drám "The Unforgivable" kde sa dostala do role ženy, ktorá sa po dvadsiatich rokoch dostáva von z väzenia. Keby film skončil bez finálnej odpovede (ktorú sme síce nepotrebovali, ale potešila) dal by som filmu plný počet bodov, lebo inak je všetko zvládnuté skvele. Plus to rozuzlenie a pochopenie celej udalosti podľa mňa stojí za to. Vynikajúci film, ktorý poteší všetkých fanúšikov drámy.

Zo sveta americkej drámy rovnako skvelý zážitok ponúka aj "The Justice Of Bunny King". Nevedel som čo od filmu môžem očakávať, no výsledok je veľmi uspokojivý. Povedal by som, že Essie Davis podáva najlepší výkon svojej kariéry. Aspoň minimálne z projektov, kde som ju mal možnosť vidieť. Veľmi turbulentný film, ktorý vo svojom finále absolútne exceluje. A prináša jeden z najlepších filmových momentov za celý rok. Ak ste fanúšikom americkej drámy a film ste nevideli, určite sa po ňom poobzerajte.

Disney na záver roka prinášajú jeden zo svojich najlepších filmov posledných rokov, ktorý možno nenadchne ľudí, ktorí majú radi trošku väčšie príbehy, no ako film, ktorý sa venuje rodinným vzťahom a veľmi dobre hovorí o emóciach a trápeniach, ktoré často nevidíme. A okrem toho nádherne animované, skvelá hudba a silné zakončenie, ktoré ma fakt dostalo. Čo viac dodať? "Encanto" bol proste úžasný film.

A nakoľko nechcem tento článok moc naťahovať, o zvyšných 7 filmoch, ktoré si zaslúžia spomenúť len v skratke:

"Our Christmas Journey" - z tohtoročných vianočných filmov asi absolútny highlight o rodine s autistickým chlapcom a snahe napraviť staré chyby.
"Ron´s Gone Wrong" - nádherný animovaný film s veľmi silnou a dobre napísanou myšlienkou pre celú rodinu. Rozhodne dáva na konci výbornú lekciu do života.
"Ashley Jones Is Perfectly Normal" - normálny príbeh o normálnej žene, ktorá sa odrazu zobudí s japonským akcentom. A ja som sa rehotal po celý čas.
"David And The Elves" - Rodinná vianočná komédia, ktorá pobaví a aj zahreje pri srdci. Stojí za zhliadnutie.
"Time For Them To Come Home For Christmas" - Trošku netradičný vianočný film, ktorý vo svojom závere skutočne vytiahne pekné a srdečné momentky, ktoré ma dostali. S prekvapením na konci.
"The Hating Game" - Romantická komédia, akú som chcel už dávno vidieť. A počas všetkej tej priemernej romance čo som mal možnosť vidieť pôsobí veľmi osviežujúco.
"Eight Gifts Of Hanukkah" - Hallmark Vianoce s troškou kultúry a veľmi príjemnou romancou, ktorá pôsobí veľmi skutočne.

A teraz poďme na odvrátenú stranu mesiaca a pripomeňme si najhoršie filmy decembra. A myslím si, že až dojdete na koniec, tak pochopíte prečo bola pre mňa tohto roku vianočná výzva skutočne veľmi náročnou výzvou. Začíname hneď z fleku najhorším filmom mesiaca a tým bol "A Naija Christmas". Tento film je tak zlý, že zo mňa absolútne vytiahol všetku čarovnú vianočnú náladu. Ak by toto boli Vianoce, tak by som ich najradšej asi nikdy neoslavoval. Film z Južnej Afriky pôsobí ako najlacnejšia a najúbohejšia americká komédia, na akú si len dokážem spomenúť a pôsobí ako absolútne fiasko. Vianočný darček, ktorý si nezaslúži nikto. Ak ste náhodou medzi tými, ktorým prišiel film pozerateľný, tak vám absolútne nerozumiem. Nebudem vám brať vaše pocity, ale pochopiť nepochopím.

Zdá sa, že  Ron Perlman, Natasha Henstridge a Vanessa Marano spolu nie sú schopní priniesť poriadnu akčnú komédiu. Neviem čím vlastne je "This Game´s Called Murder" ale rozhodne to nie je dobrým filmom. Je to film, ktorý je krvavý len preto, aby bol krvavý a stupídny len preto aby bol stupídny. Scénka, kde si Vanessa Marano vyleje cerálie s mliekom na hlavu je pre mňa absolútne nepochopiteľné teátro. A tiež scénka, ktorá je tam len preto, aby tam bola. Neviem čo to má filmu pridať. Podľa mňa nič.

Okey, toľko k jedinému filmu, ktorý sa medzi tohtoročnými najhoršími ocitol tak trošku náhodou a vráťme sa k tým vianočným filmom. A začneme s "The Enchanted Christmas Cake". Film, na ktorom nefunguje absolútne nič. Vyzerá to zle, znie to zle, nemá to žiadny šarm, postavy nemajú chémiu a tá love story je maximálne nasilu.

Oproti tomu je "A California Christmas: City Lights". Pokračovanie priemerného filmu, ktoré existuje podľa mňa iba preto, lebo prvý film videlo veľa ľudí a mali pocit, že blesk udrie znovu. No na to potrebujeme iný príbeh než toto. Lebo všetko v tomto filme pôsobí neskutočne nasilu. Plus koniec indikuje, že už sa pracuje aj na trojke. Pomoc.

Ďalším zlým vianočným filmom bolo "Welcome To The Christmas Family Reunion". Vianočné hádky medzi manželkami dvoch bratov o tom, kde by sa mala uskutočniť vianočná oslava. Wow. To je presne to, o čom sú vianočné sviatky radosti a pokoja.

A na záver ešte Hallmark a ich "The Nine Kittens Of Christmas". Film, ktorý dokopy dal viac charakteru kocúrovi a mačke, ktorých vlastnia naši hrdinovia. Má to pár okey vedľajších postáv, no hlavní hrdinovia absolútne nefunguje, jednotlivé scénky nedávajú zmysel a okrem toho udalosti pôsobia, že sú len naprogramované pre film. Nemajú žiadnu logiku. Proste bez toho by to nefungovalo. Okrem toho tento film pôsobí ako keby bol pôvodne zložený z dvoch filmov. Načo tu inak máme príbeh toho adventného kalendáru, ktorý ste mohli vyhodiť a o nič by ste neprišli? A ako je možné, že to sú najzaujímavejšie časti filmu?

Pozitívnejšie to však vyzerá už v januári. A konkrétne dúfam, že už sa konečne v kine dočkám filmu "Spider-man: No Way Home". Všetci to chvália, tak sa na to sám chcem pozrieť. A vidieť jeden z najočakávanejších filmov roku 2021, ktorý sa mi odsunul na 2022. Na záver ešte filmová štatistika. Želám Vám všetkým šťastný nový rok a teším sa na ďalší filmový rok.

A+ - 1x

A - 7x

A- - 7x

B+ - 12x

B - 15x

B- - 16x

C+ - 13x

C - 6x

C- - 4x

D+ - 3x

D - 2x

D- - 3x

F - 1x

Celkový počet videných filmov: 90

Rok 2021 sa pomaly blíži ku svojmu koncu a spolu s ním budem robiť aj tradičné vyhodnotenie najlepších a najhorších filmov. Rozhodol som sa k tomu ale pridať niečo extra. Nový segment, ktorý sa budem snažiť priniesť každý rok. A konkrétne - "Najväčšie filmové kuriozity". Ak náhodou neviete čo myslím pod tým pojmom, ide o filmy, ktoré sa síce počas roka nedostali do finálneho výberu najlepších alebo najhorších filmov, no zaujali ma dostatočne na to, že som na ne do konca roka nezabudol a zanechali celkom slušný dojem. A v prípade aj, že som niektorým týmto filmom udelil nižší rating, istým spôsobom boli dostatočne zaujímavé na to, aby som si ich pripomenul tu. A myslím to v pozitívnom slova zmysle.

Tieto filmy nebudem nijako číslovať alebo označovať, ktoré boli lepšie a horšie. Miesto toho si ich iba pripomenieme, poviem prečo ma zaujali a pridám k tomu ešte možno nejaký pokec. A zoradím ich alfabeticky. Väčšinu z filmov na tomto zozname videlo málo ľudí a nemyslím si, že išlo o filmy, ktoré boli určené širokému publiku. A možno je to tak aj lepšie. Poďme si teda povedať niečo o týchto pár filmoch, kde úprimne môžem povedať, že som veľmi rád, že som ich videl.

"Amy And Peter Are Getting Divorced" - Toto je pre mňa asi najpamätnejšia komédia roka. Musím povedať, že na tomto filme som sa neskutočne rehotal, prinášal veľmi originálne situácie, nebral si servítku pred ústa a prišiel mi vysoko úprimný a nadčasový. Ide o film, ktorý síce nie je o normálnych ľuďoch, ale koho dnes takí ľudia zaujímajú? Je fascinujúce sledovať ako ľudia z okolia Amy a Petera reálne viac rieša ich rozvod než oni sami. Ako jedni nechápu, prečo ich nepozvali na ten videochat. Ako iní majú pocit, že od začiatku to mali nahnuté. Ako sa niekto kvôli tomu bojí, že dcéra nemá dostatočne aktívny sexuálny život. A podobne. Absolútne absurdné situácie, ktoré vyústia do komediálneho zázraku, ku ktorému sa možno ešte niekedy vrátim. Kreatívne, vtipné a originálne.

"Antidote" - Tento film som do istého momentu hodnotil ako nudný horor, ktorý dokopy nemal v sebe žiadne prekvapenie. Nič, čo by ho dokázalo zdvihnúť z priemeru. To som si myslel dokým neprišiel záverečný zvrat, ktorý ma skutočne odpálil. Veľmi zaujímavý nápad urobiť film, ktorý sa reálne odohráva v hlave našej protagonistky a predstava, že takto vyzerá svet, v ktorom sa ocitneme počas kómy ma dostal. Kreatívny nápad, ktorý pre mňa celý film posunul do úplne inej roviny a dal mu novú chuť. Skvelá práca.

"Ashley Jones Is Perfectly Normal" - Komédia o žene, ktorá žije vo svete, kde všetci chcú byť normálni. Ale ona sa jedného dňa zobudí a zistí, že má japonský akcent. A neudrela sa pritom ani do hlavy. A odrazu nikam nepatrí. A tak sa jej najlepšou priateľkou stane žena, ktorá má podľa svojich vlastných slov 500 000 rokov. Ako sa dá zabudnúť na takýto film?

"At Night Comes Wolves" - Tento film sa ťažko popisuje slovami. Myslím si, že nie je veľa ľudí, ktorí by sa dokázali nastaviť na tú šialenú jazdu a komplikovanú story, ktorú ponúka tento film. Mňa to prekvapivo bavilo viac, než som čakal. V jadre tu nič nedáva zmysel, a nedokážem racionálne vysvetliť svoje pozitívne dojmy. Ale hold, je to tak.

"Clairevoyant" - "Dokument" o dievčati, ktorá sa rozhodne natočiť svoju cestu za dosiahnutím nirvány. Neopakovateľný film, ktorý je tak neuveriteľný, až ma to neskutočne bavilo.

"Death Of A Ladies Man" - Síce nejde o veľmi zaujímavý film, tak musím na ňom oceniť jednu vec. A práve tá ho posúva do tohto zoznamu. Fakt, že všetko vidíme z pohľadu nášho hrdinu, tak vidieť jeho halucinácie spolu s ním stojí tiež za to. Stretnutie s "Frankenstainovým monstrom" alebo "ženou s leviou hlavou" (myslel som, že toto existuje len vo svete Okey reklám) sú fascinujúce. Film sám o sebe ma moc nenadchol, ale rozhodne bude ešte na dlho pre mňa veľmi pamätným.

"Escape Room: Tournament Of Champions" - Tohtoročný Escape Room je asi jediným filmom z kina, ktorý sa dostáva na tento zoznam, no dôvod je vskutku fascinujúci. Ide asi o jediný film tohto roku, kde sme sa ako diváci mohli dočkať dvoch úplne rozličných záverov a dvoch úplne odlišných poínt. Tí čo videli film v kine dokopy mali možnosť vidieť "Escape Room" znovu. Nie doslova, ale podstata ostala nezmenená. No na internet sa dostala aj "extended" verzia, ktorá pridáva jednu novú únikovú miestnosť a dodáva nám aj vysvetlenie toho ako to celé začalo, kto za všetkým stál a aká bola podstata toho všetkého. Čiže sme mali možnosť vidieť úplne iný film. Pre mňa je to ohromné rovnako aj z toho titulu, že tento film som chcel vidieť v kine. Ale pre iné povinnosti som kino nestihol a počkal som si keď sa bude dať film vidieť online. A výsledne som prekvapený, keď som zistil, že ľudia v kine videli niečo úplne iné, ako ja. Takže z toho titulu sa film dostáva medzi tohtoročné filmové kuriozity.

"Honeydew" - Videl som veľa ľudí, ktorí absolútne s veľkou dávkou nechuti zakopali tento film pod čiernu zem, pre mňa ide o veľmi fascinujúci film, ktorý prináša scénky, na ktoré asi nezabudnem do konca života. A napriek tomu, že som sa pri sledovaní miestami nudil, neexistuje iný film, ktorý by vo mne vzbudil také nepríjemné pocity ako tento. Tá paranoja a všetko okolo nej je skutočne fascinujúca.

"How To Deter A Robber" - Neviem čo k tomuto filmu nejako extra povedať. Asi nikdy nepochopím, čo vlastne Madison videla na svojom frajerovi a Christine je pre mňa zlodejka, ktorá absolútne nevie čo robí. A musím uznať, bolo to zlaté. A jej veta: "I´ve been boobytrapped" bude pre mňa pamätná do konca života.

"I Blame Society" - Pre mňa je zvláštne, že tento film je prezentovaný ako komédia. Istým spôsobom poviem, že chápem, kde je myšlienka komédie, no vo výsledku si nie som istý, či mi to príde vtipné. Každopádne ak by som chcel thriller, ktorý môže ukázať ako sa môže režisérka a autorka hlboko ponoriť do myšlienky na svoj vlastný projekt, až jej z toho prepne a stane sa z nej masový vrah, tak misia splnená. Gillian Wallace Horvat podľa mňa urobila maximum preto, aby tento projekt fungoval. A aj keď to nebolo skvelé, tak minimálne poviem, že tento film bude ešte niekoľko rokov pre mňa pamätný.

"Madison Baker Was Here" - Film, ktorý z ničoho nič vytiahne vetu "Are we in Slovakia?" Nechápem prečo, ale pobavilo ma to asi na 10 minút. A hoci tento film oceňujem pre jeho celkom originálnu komédiu a bláznivé situácie, hlboko tam drieme aj solídna dráma a dobré dialógy medzi našimi hrdinkami.

"Masquerade" - Záver filmu ma skutočne odpálil. Nečakal som to prekvapenie a podobne ako v prípade "Antidote" to zmenilo úplne celý film v niečo iné. Je to síce béčkový thriller, ale minimálne musím oceniť, že prišli tvorcovia s niečím, čím to odzvláštnili. Čo je určite viac než všetky tohtoročné thrillery s Brucom Willisom.

"Nathan´s Kingdom" - Pre mňa nespravodlivo hodnotený film v čiernych číslach, ktorý rozpráva skvelý príbeh dvoch súrodencov. A ako sa Nathan neustále snaží nájsť svoje vlastné kráľovstvo, o ktorom mu kedysi povedala v detstve jeho sestra (ako hru). Nakoľko ale Nathan trpí autizmom, pre neho je to celoživotná a obrovská misia. Cesta do fatázie, ktorá existuje len v Nathanovej hlave ma úprimne dojala a priniesla niekoľko skvelých momentov. Plus keď jeho sestra (už ako dospelá) vybuchne, lebo už nebude schopná zvládať bratove stavy, príde mi to veľmi pochopiteľné. A ten krátky skok do ručne animovaných čiernobielych scénok je takisto skvelý. Vidíme to celé z pohľadu Nathana. A robí to film iným. A veľmi pamätným.

"Reboot Camp" - Keď manželka minula všetky úspory na samoliečiacich guru, je treba si urobiť svoj vlastný kult a začať liečiť ľudí. Napríklad aj sedením na záchodoch v kruhu. To čo začne ako snaha ukázať, že aké jednoduché je byť obyčajným šarlatánom nakoniec začne žiť svojim vlastným životom. A treba povedať, že nič podobné som nikdy v živote nevidel.

"Slaxx" - Na jednu stranu film, ktorý mi oživil spomienky na epizódu zo seriálu "Three Friends And Jerry" o horore - Bunda III, na druhú stranu neskutočne originálny moment v podobe záberu na džínsy, ktoré samé od seba tancujú na indickú muziku. A do toho scénky, kde džínsy žerú našich zamestnancov jedného po druhom. Proste... kuriozita.

"Take Me To Tarzana" - Film, ktorý si tu svoje miesto zaslúži hlavne za svojho neskutočného zloducha. Nikdy som si nevedel predstaviť ako by mohol vyzerať Tarzan, keby sa rozhodol stať mafiánom. No postava Georgia mi to úžasne vykompenzovala. Toto je proste unikátny skvost vo svete filmografie. Bez debaty.

"Ten Minutes To Midnight" - Horor Erika Bloomquista síce asi veľa divákov nepresvedčil, no mňa si získal dvomi vecami. V prvom rade je fascinujúce vidieť, že čas stojí a nemáme nikto predstavu, či sa to všetko deje naozaj, alebo má naša hrdinka nejaký čudný sen po smrti. A druhá vec je, že bol pre mňa neskutočný zážitok vidieť Carolinu Williams na svojej vlastnej párty na záver vliezť do rakvy s veľkolepým spievaním - "She´s a jolly good fellow, oh she´s a jolly good fellow!" To je niečo, čo mi ostane zapísané v pamäti navždy a nech akokoľvek film zlyhal v iných oblastiach, toto ostane nezabudnuté pre svoju kreativitu.

"The Blazing World" - Film, kde mám pocit, že si opäť nenájde veľké množstvo divákov. Niektoré horory sú proste také. Tu som však bol najviac zaháknutý jednou myšlienkou. A tou je vidieť, ako môže jedna tragédia postihnúť celú rodinu a ako to každý dokáže vnímať úplne inak. Keby len film nebol tak neskutočne rozsypaný, že počas prvej polhodiny som myslel, že ma to zabije. Keď som sa ale dočkal tých zaujímavejších scénok, zrazu si ma to získalo. Ako je tu povedané: "Your father drank to forget, your mother cried to remmember". A hold, ani jedno nie je dobré.

"The Curse Of Professor Zardonicus" - Ďalší tohtoročný "dokument", ktorý hovorí o chalanovi, ktorý vytvoril legendu o duchovi profesora chémie, ktorý straší na škole, kde uhorel. Fascinujúci projekt, na ktorý po dopozeraní nezabudnete. Či už v dobrom alebo zlom. Ja v dobrom. 

"The Girl Who Believes In Miracles" - Napriek tomu, že som tomuto filmu udelil iba jednu hviezdu, musím uznať ešte raz, že to stálo za to vidieť. Chápem ľudí, ktorých to dojalo a majú pocit, že ide o klenot. Pre mňa však tento film vytiahne všetky možné klišé, ktoré mi napadnú a vytvorí z toho jeden neskutočný zážitok. Nedá sa to slovami popísať. Je to ako byť v  najväčšej búrke storočia a vyviaznuť z nej úplne suchý. A zomrieť na nádor na mozgu, no následne vstať z mŕtvych, lebo vás Boh chcel len previesť cez nebo. Neľutujem z toho nič. Pre mňa fascinujúca komédia. 

"The Rookies" - Jeden z filmov, ktorý je jednoducho tak zlý, až je dobrý. Stačí si len pripomenúť vetu - "Maria, charge everything on my card!" a "The name Is Feng! Zhao Feng!"

Toľko teda k tohtoročným filmom, ktoré by som označil za najväčšie kuriozity roku 2021. Od budúceho roka v tejto sérii plánujem pokračovať a uvidíme či sa mi podarí objaviť ďalšie podobné filmové zážitky. Som tomu otvorený. Teším sa na rok 2022 a filmy, ktoré mi ponúkne.

Rok 2021 sa blíži pomaly ale isto ku svojmu koncu. A tak ako vždy aj tentokrát si zhodnotíme moje filmové zážitky na oboch stranách. A narozdiel od októbra môžem povedať, že tentokrát sa sily rozložili trošku zaujímavejšie. Mali sme niekoľko silných filmov aj medzi najlepšími, no rovnako aj medzi najhoršími. A myslím si, že niektoré z týchto titulov ešte môžu na konci roka trošku zamávať finálnymi rebríčkami. Toľko teda môj úvod, poďme už teraz rovno na najlepšie filmy mesiaca.

Najvýraznejším a najlepším momentom minulého mesiaca bol pre mňa jednoznačne fantastický horor od Edgara Wrighta "Last Night In Soho". Tento film nádherne kombinuje elementy drámy, komédie, hororu a thrilleru a vo výsledku tak máme kvalitný príbeh obalený v krásnej dávke elegancie 60-tych rokov. A Thomasin McKenzie podáva jeden z najlepších hereckých výkonov za celý rok a patrí medzi moje obľúbené filmové postavy za tento rok. Skvelá práca a teším sa, až ju uvidím nabudúce. Týmto filmom u mňa zahviezdila.

V novembri sa pre mňa hviezdou stala aj Kristen Stewart za stvárnenie princeznej Diany vo filmy "Spencer". Jej herecký výkon je obdivuhodný a dokázal som celému filmu uveriť. Bez akýchkoľvek pochybností. Je mi jasné, že toto nebude dráma pre všetkých. Pablo Larraín už počas "Jackie" ukázal, že sa venuje životopisným filmom trošku inak a nejako nerieši čo si budú myslieť bežní diváci. Skôr sa sústredí na veci, o ktorých sa veľa nehovorilo alebo nevedelo. A toto boli rozhodne zaujímavé Vianoce. Okrem toho s osobou, ktorú ľudia síce milovali, no asi vôbec nevedeli, aká bola v skutočnosti nešťastná a utrápená. Okrem toho vynikajúca hudba. A film skvele zachytil jednu skutočnosť. Dianinu snahu ostať obyčajným človekom, z ktorého sa nestane zrazu monarchista. A práve preto sa cítila tak nešťastne.

"What Breaks The Ice" je ďalším filmom, ktorý si pripomeniem medzi highlightmi tohto mesiaca. Film začne veľmi jednoducho, no keď sa dostaneme za určitý moment, tón filmu sa úplne zmení a vyvolá nepríjemné pocity z toho čo bude ďalej. Lebo ako ustojí priateľstvo situáciu, ak nás začne spájať nebezpečné tajomstvo, ktorého odhalenie môže ovplyvniť veľké množstvo životov? To sú dobré otázky. A film to zapracoval skutočne bravúrne. Ak máte radi trošku temnejšie drámy s nádychom krimi, tak film určite oceníte. Skvelá práca.

A na záver ešte spomeniem vianočný TV film "Every Time A Bell Rings". Nemôžem povedať, že by bol film veľmi silný, no oproti ostatným tohtoročným vianočným filmom, ktoré som zatiaľ videl mi ponúkol trošku iný príbeh ako som bol zvyknutý. Áno, máme tu nejakú romancu (a nie iba jednu), ale príbeh sa viac venuje vzťahu troch adoptovaných sestier, ktoré spolu vyrastali. Ich príbehy, ich životy, ich spoločný vzťah a okrem toho hľadanie zvončeka, ktorý podľa slov ich otca vie plniť želania. A hľadanie myslím v štýle hľadania pokladu. Pomocou stôp a hádaniek. Je to kreatívne, má to skvelé momentky a aj keď sa samozrejme dočkáme aj nejakých tých klišé, nepôsobia tak prevarene ako v mnohých iných projektoch. A vidieť pár zaujímavejších hercov tu pomáha tiež.

Teraz sa pozrime na opačnú stranu barikády. A musím uznať, že kým počas minulého mesiaca som sa skutočne hrozným filmom nejako zázračne vyhol, tentokrát som nenašiel jeden, ale hneď dva, ktoré si vyslúžili môj najnižší rating. Prvým z nich bol "After We Fell". Táto filmová séria ma nikdy nejako nebavila a musím povedať, že tretí film má presne tie isté nekvality aké aj naposledy. Hrozné dialógy, postavy čo nemajú žiadnu chémiu, neustále konflikty znovu a znovu a znovu a okrem toho to v závere ešte zaklincujú momentkou, ktorá pre mňa zabila aj pár momentov, kde som si hovoril, že možno by som film poslal domov s "D-". Nie. Tento film si nezaslúži môj rešpekt a na svojom konci ma presvedčil, že nič iné než "F" si nezaslúžil.

Druhým spomínaným filmom bolo zase "Home Sweet Home Alone". Disney obnovili mŕtvu sériu, ktorá mala skončiť ešte v 90-tych rokoch a rozhodli sa na nej zarobiť. A hoci už trailer bol ukážkou toho, že tento film nedopadne dobre, výsledok je nakoniec ešte horší. Pre tých, čo to ešte nevedia, tentokrát naši "zlodeji" nie sú skutoční zloduchovia. Sú to len ľudia, ktorí sa snažia zobrať z domu Maxa niečo, čo si myslia, že im ukradol. A skrz zle napísané dialógy a nedorozumenia sa nakoniec ocitnú v dome plnom nástrah, ktoré teraz vôbec nie sú vtipné. Jediné čo som počas filmu cítil bola obrovská dávka bolesti a ľútosti. Napriek tomu, že sú bohužiaľ naši hrdinovia neskutočne sprostí. Najhoršie je, že celé sa to dalo vyriešiť behom 20 minút, nič zlé sa nemuselo udiať a v podstate to všetko posúvajú len zlé dialógy, ktoré majú potrebu posúvať príbeh ďalej.

A aby som vyplnil trošku priestor, spomenieme si ešte aj film "Warning". Tento rozsypaný poviedkový bordel má síce niekoľko zaujímavých nápadov. Ale tým ako neustále skáče z príbehu do príbehu, zo situácie do situácie a nič reálne nedopracuje do takej podoby, aby som dokázal film nejako výraznejšie oceniť spôsobuje, že je to len nudné, monotónne a človek na konci ostane viac zmätený, než čokoľvek iné. Myslím si, že všetky tie príbehy sa dali spracovať samostatne. Možno na 30 minútové filmy, možno aj niečo viac. Ale potom by sa na to dalo nejako sústrediť. Takto je guláš nápadov, v ktorom sa každý jeden uvaril inak a dokopy to nefunguje.

Toľko teda k mojim najhorším filmom. Normálne by som teraz dal moje najväčšie filmové očakávanie na december, no nakoľko zavreli kiná a vôbec si nie som istý, či niektoré z filmov, ktoré mi ešte ostali na nástenke budem mať možnosť vidieť, urobím to trošku inak. Poviem, ktorý film by bol mojim najväčším očakávaním, keby sme mohli pokračovať bez problémov. a tam by vyhralo jednoznačne "Spider-man: No Way Home". Trailery vyzerajú luxusne, námet je skvelý a otvára to dvere na ďalšie Marvel filmy, ktorých sa už neviem dočkať. Takže úprimne, som na to zvedavý viac, ako na nový "Matrix".

A už úplne na záver ponúkam tradične celkové filmové vyhodnotenie. Čaká nás veľké filmové finále v decembri a ja sa opäť prihlásim zhodnotením v novom roku.

A+ - 0x

A - 1x

A- - 4x

B+ - 8x

B - 6x

B- - 9x

C+ - 6x

C - 6x

C- - 3x

D+ - 1x

D - 0x

D- - 0x

F - 2x

Celkový Počet videných filmov: 46

Návštevy kina: "Kurz Manželské Touhy" , "Eternals"

Ďalší mesiac za nami, a rovnako aj nový mesiac pred nami. A spolu s tým je čas opäť urobiť vyhodnotenie toho najlepšieho a najhoršieho čo sa mi podarilo počas októbra vidieť. A musím úprimne povedať, že tento mesiac považujem za jeden z tých lepších. Nenašlo sa veľa zlých filmov, a aj tie čo si spomenieme určite nepôjdú medzi najhoršie filmy roku. Tam už sú iní kandidáti. Ale poďme na to zhrnutie. Ako to teda počas októbra vyzeralo?

Tradične otvorím mojim najobľúbenejším filmom a tým je bez debaty vizuálny zážitok "Dune". Myslím si, že filmy Denisa Villeneuva budem naďalej očakávať s napätím a rovnako sa aj na ne tešiť. Sú to pre mňa skutočné vizuálne zážitky a tento rozhodne nie je výnimkou. Film vyzerá skvele, má zaujímavé postavy, svet, ktorý túžim spoznať viac a z celého filmu na mňa sršala jeho neskutočná atmosféra. Jediné čo by som si úprimne prial je, aby mal Jason Momoa väčšiu rolu. Pretože by to finále urobilo oveľa lepšie.

Rovnako vynikajúcim filmovým zážitkom bolo aj posledné stretnutie s Danielom Craigom v role agenta 007 alias Jamesa Bonda. "No Time To Die" uzatvára jednu obrovskú kapitolu, s ktorou som veľmi rád strávil svoj čas a až na jedno zakopnutie ma vždy ohromne bavila. Uvidíme čo prinesú MGM nabudúce, lebo hoci je toto posledným Craigovým filmom v sérii, nemyslím si, že svet agenta 007 skončil rovnako. Určite sa dočkáme niečoho ďalšieho. A teším sa na to. Každopádne by som ešte mal povedať, že toto bol asi najosobnejší príbeh Jamesa Bonda, aký som mal kedy možnosť vidieť. A vo výsledku pôsobí veľmi uspokojivo. Veľmi silný kandidát na tohtoročnú nástenku.

Teraz načrieme trošku do iného súdka a pripomenieme si vianočnú drámu "Christmas Jars". Film, ktorý urobil jednu vec inak ako väčšina klasických vianočných tv filmov. Príbeh nie je bočnou dejovou linkou ale skutočne jeho hlavným ťahúňom. A naopak romantická linka je tu len posunutá trošku bokom. A dáva to celému filmu úplne iný charakter. Okrem toho ide podľa mňa o skvelý príbeh, ktorý má veľkú dávku srdca a príde mi absolútne ohromný. Nemyslím si, že naň tak skoro zabudnem a patrí medzi moje osobné vianočné highlighty. Keby som ho videl minulý rok (ako som pôvodne chcel), bol by to kandidát na prvú 5-ku.

Zo sveta hororov mi zase vysoko zaimponoval film "The Night House", ktorého atmosféra ma skutočne posadila na zadok. Rebecca Hall bola excelentná a príbeh som absolútne nevedel odhadnúť kam pôjde. A vo výsledku som sa dočkal skutočne temného príbehu, ktorý ma celkom slušne chytil pod krk. Myslím si, že ak máte radi atmosférické filmy, tak tento kúsok určite nevynechajte. Je bez debaty hodný vášho času.

A posledný film, ktorý si spomenieme bude "Paper Tiger". Musím povedať, že táto dráma ma skutočne dostala. Príbeh mladého chalana, ktorý trpí psychickými problémami a možno začína mať nebezpečné násilné sklony je totiž len jedna časť mince. Záver mi absolútne odpálil hlavu a som ohromený z toho čo sa udialo. Pretože to všetkému dalo úplne nový rozmer. Pretože svet by nemal byť rozdelený na jednotky a nuly. S tým, že nuly nemajú zmysel svojej existencie. Silný a dobre napísaný príbeh, ktorý stojí za to vidieť.

Toľko teda k mojim najobľúbenejším filmom, ktoré som mal možnosť počas októbra vidieť a teraz si pripomenieme tie najmenej obľúbené filmy. Lebo napriek tomu, že tieto filmy neboli nevyhnutne najhoršie, myslím si, že mohli zanechať väčší dojem.

Prvým je britská dráma "Rare Beasts", ktorá ma dokopy potešila len jedným malým momentom v podobe skladby "Swoon" od Chemical Brothers. A je tu ešte niekoľko ďalších momentov, ktoré ma celkom zaujali, no v drvivej väčšine hracieho času tu máme neskutočne monotónny a nudný film bez nejakej extra väčšej výpovednej hodnoty. Nemám dôvod vám to odporúčať a ani to robiť nebudem. Proste nuda.

Rovnako som už narazil na nezaujímavý film aj počas tohtoročnej veľkej vianočnej výzvy a to v podobe "Christmas In Harmony". Málo zaujímavý, zle napísaný a najmä mizerne podaný vianočný film, ktorý si len veľmi ťažko bude prerážať cestu medzi zaujímavejšie kúsky, ktoré verím, že tento rok budeme mať. A potom musím priznať, že hoci si myslím, že náš mužsky protagonista je fajn, tak naša hlavná hrdinka Harmony je jednou z najviac patetických postáv, aké som kedy v Hallmark svete videl. A myslím si, že to pochopíte keď budete počúvať jej dialógy. Fakt des.

A vzhľadom na to, že nechcem, aby bol tento príspevok moc krátky pripomenieme si ešte aj romancu "Snowkissed", ktorý ohodnotím len ako obyčajný dvojitú romancu, ktorá v sebe nemá nič ďalšie, čo by ju dokázalo spraviť zaujímavejšou. A tento typ filmu ma skutočne dokopy len neskutočne nudí. A bolo celkom obdivuhodné, že som to odsedel do konca bez toho, aby som si začal trieskať hlavu o múr. Postavené len na romantike a hotovo. Nič viac. A preto to zlyhalo.

Toľko teda k najlepším a najhorším filmom mesiaca. Ako je to s najväčším očakávaním na november? Jednoznačne "Eternals" od Marvelu. Viem, že je to klišé, ale verím, že ma tento film nadchne. Verím stále v schopnosti Marvelu a najmä po "Shang-Chi And The Legend Of Ten Rings" som plný optimizmu. Dajte to. Neviem sa dočkať.

Na záver ešte filmová štatistika. Poďme na to:

A+ - 0x

A - 2x

A- - 3x

B+ - 4x

B - 9x

B- - 6x

C+ - 7x

C - 5x

C- - 2x

D+ - 1x

D - 0x

D- - 0x

F - 0x

Celkový počet videných filmov: 39

Návšteva Kina: "No Time To Die" , "Venom: Let There Be Carnage" , "Dune"

HOTOVO!!!

Nakoľko bola minulý rok veľká vianočná výzva celkom úsepšná, rozhodol som sa ju priviesť späť. Hallmark štartujú už 22. októbra s filmom "You, Me & The Christmas Trees". Tak som sa rozhodol, že budem pri tom opäť a pozrieme sa na to, čo nám najväčšie americké televízne spoločnosti na Vianoce naservírujú tento rok. Dočkáme sa nejakých zaujímavých filmov? Budú všetky len tristokrát prežuté klišé? Budú všetky o tom istom? Uvidíme.

Platí presne to isté čo naposledy. Až do konca decembra 2021 budem sledovať a hodnotiť všetky vianočné filmy, ktoré mi prídu pod ruku. Možno pridám aj nejaké staršie, ku ktorým som sa naposledy nedostal. Som zvedavý čo zažiari, čo pohorí a ako to celé na konci dopadne. A verím, že ma tieto filmy opäť dostanú do príjemnej vianočnej nálady. A pokiaľ máte záujem, môžete sa na túto cestu vydať pokojne so mnou. Takže poďme na to. 22. októbra začíname.

Hallmark Channel:

You, Me & The Christmas Trees - B-
Boyfriends Of Christmas Past - B+
The Santa Stakeout - C+
Christmas In Harmony - C-
Coyote Creek Christmas - B-
Christmas Sail - C
Gingerbread Miracle - B+
Next Stop, Christmas - B-
A Christmas Treasure - B-
Open By Christmas - B
My Christmas Family Tree - B+
A Holiday In Harlem - C
Every Time A Bell Rings - A-
Nantucket Noel - C
A Christmas Together With You - B-
A Kiss Before Christmas - B+
The Nine Kittens Of Christmas - D
Christmas CEO - B
An Unexpected Christmas - B-
Making Spirit Bright - B-
Christmas At Castle Hart - C
Christmas In Tahoe - B
The Christmas Contest - C+
Eight Gifts Of Hanukkah - A-
A Very Merry Bridesmaid - C+
Sister Swap: A Hometown Holiday - B-
A Dickens Of A Holiday!  - C+
A Royal Queens Christmas
Sister Swap: Christmas In The City - C-
Sugar Plum Twist - B
The Christmas House 2: Deck Those Halls - C
´Tis The Season To Be Merry - B

Hallmark Movies & Mysteries:

Christmas In My Heart - C
The Christmas Promise - A-
Debbie Macomber´s A Mrs. Miracle Christmas - C
One December Night - C-
Five More Minutes - C+
Time For Them To Come Home For Christmas - A-
Our Christmas Journey - A
A Godwink Christmas: Miracle Of Love  - C+
Christmas For Keeps - D+

Lifetime Channel:

An Ice Wine Christmas - C+
A Picture Perfect Holiday - B-
Dancing Through The Snow - B+
You Make It Feel Like Christmas - B-
Baking Spirits Bright - B-
Reba McEntire´s Christmas In Tune - B
Merry Liddle Christmas Baby - B+
Miracle In Motor City - B-
Welcome To Christmas Family Reunion - D
Saying Yes To Christmas - B-
Match Made In Mistletoe - C+
A Christmas Village Romance - C
A Christmas Dance Reunion - B-
Kirk Frankin´s A Gospel Christmas - C-
My Favorite Christmas Melody - C+
Secretly Santa - B-
Christmas Movie Magic - B+
Christmas With A Crown - C-
A Fiancé For Christmas - B
Holiday In Santa Fe - B-
The Holiday Fix Up - B+
People Presents: Blending Christmas - B
Maps And Mistletoe - B+
Ghosts Of Christmas Past - B+
The Enchanted Christmas Cake - D-
Christmas By Chance - C+
Mistletoe In Montana - B-
Toying With The Holidays - C+
Under The Christmas Tree - C-
Candy Cane Candidate - C
The Christmas Ball - B
It Takes A Christmas Village - B-
Rebuilding A Christmas Dream - C
Hot Chocolate Holiday - B+
Writing Around The Christmas Tree - B-

Netflix

The Clause Family - C+
Love Hard - B+
Father Christmas Is Back - B
The Princess Switch 3: Romancing the Star - C+
A Boy Called Christmas - B
A Castle For Christmas - B
A Naija Christmas - F
Single All the Way - B
David and the Elves - A-
A California Christmas: City Lights - D-
Grumpy Christmas - B-
1000 Miles from Christmas - B

Ostatné:

"Christmas Collision" - B-
"Christmas Jars" - A-
"Miracle On Christmas" - C+
"Christmas On The Carousel" - B-
"Rock And Roll Christmas" - B+
"A Rich Christmas" - B
"Home Sweet Home Alone" - F
"Spencer" - A-
"The Hating Game" - A-
"A California Christmas" - C+
"Silent Night" - C+
"A Chance For Christmas" - A

Vstúpili sme do októbra a to znamená, že je opäť čas pripomenúť si všetko najlepšie a všetko najhoršie, čo som mal možnosť počas septembra vidieť. Pocitovo môžem povedať, že počas septembra som mal poväčšine slušnú dávku filmov, ktoré sa dali celkom dobre skusnúť a bavili ma. Našla sa pár slabých a našlo sa aj zopár skutočne skvelých. Tak si to poďme pripomenúť. 

Za najlepší film mesiaca september považujem osobne veľmi príjemnú a prekvapivú drámu "Seven Short Films About (Our) Marriage". Tento film splnil asi vo všetkých ohľadoch čo som od neho očakával a priniesol mie asi najúprimnejší a najkvalitnejší filmový zážitok mesiaca. A úplne na to stačilo len nahliadnuť do života dvoch manželov počas siedmich momentov ich života. A dalo mi to osobne viac ako ktorýkoľvek veľkofilm, ktorý som tento rok videl. A to myslím celkom úprimne. 

No za kvalitný film považujem aj najnovší prírastok do sveta Marvelu s filmom "Shang-Chi And The Legend Of The Ten Rings". Tento film bol podľa mňa Marvel asi vo svojom najlepšom po veľmi dlhom čase. Kombinácia všetkého čo robia najlepšie. Skvelí hrdinovia, veľmi dobrý zloduch, ktorého by som dokonca možno aj zloduchom nenazval, dobrá komédia, skvelá akcia, vynikajúca mytológia a skvelá atmosféra od začiatku až do konca. Marvel nie sú len farebné filmy pre veľke deti. Ukrýva sa v nich oveľa viac. A tu som im to zožral aj s navijakom.

Na scénu sa tento rok vrátil aj James Wan so svojim novým projektom "Malignant", ktorý ma skutočne príjemne prekvapil. Nevedel som kam sa to celé vyvinie, no mám pocit, že sme tu mali po dlhej dobe aj celkom originálny horor s výborne spracovanými efektami, dobrými postavami a niekoľkými zaujímavými zvratmi, ktoré ma príjemne potešili. Nemyslím si, že to bude pre fanúšikov ducharín, no pre fanúšikov akčných hororov, ktoré sa nebránia ísť proti prúdu to určite ocenia. Skvelá práca James Wan. 

Toľko teda k mojim najobľúbenejším filmom tohto mesiaca, teraz sa pozrime na opačnú stranu. Moje najmenej obľúbené filmy tohto mesiaca. A najlepšie hneď s najhorším. "Death Sentences"je skutočne len jeden amatérsky guláš. Najprv to pôsobí relatívne jednoducho a aj to dáva zmysel, no v závere tvorcovia očividne chceli priniesť zvrat, ktorý film dokopy len pochoval. Ani mi nevadil ten nízky rozpočet a amatérizmus ako fakt, že to bolo veľmi slabo napísané. Ale samozrejme aj tá slabá produkcia občas zo scénok vytiahla akúkoľvek atmosféru. Bieda.

Slovo bieda by sa dalo povedať aj o ďalšom horore a konkrétne "An Unquiet Grave". Téma je síce zaujímavá, no spracovanie je viac na úrovni lacnej TV drámy, než kvalitnom horore. Okrem toho veľmi pomalé, veľmi nudné, nevie to budovať dokopy žiadnu atmosféru a cíti sa to niekde absolútne stratené. Nebyť toho nápadu, asi by som to do konca ani nedopozeral, lebo sa mi počas sledovania neustále zavierali oči. 

A keď nemáme horor tváriaci sa ako drámu, tak tu bude amatérsky režírovaná teen romanca. "Time Is Up" dokopy neprináša nič, čo by ste nevideli spracované už niekde inde. A buď s väčším rozpočtom alebo minimálne s nejakým nápadom. Ja osobne nemám rád tento štýl filmov a je mi jedno, či to máme tu alebo v sérii "After" no tá má aspoň vybudovanú nejakú divácku základňu. A nemyslím si, že by mali márniť svoj čas ešte s týmto mizerne režírovaným filmom, ktorý nezachráni nič.

Toľko teda k najhorším filmom mesiaca a teraz sa pozrime ešte čo nám ponúka kino. Osobne najväčším filmovým očakávaním je pre mňa bez debaty najnovší film režiséra Denisa Villeneuva "Dune". Nepozeral som žiadne trailery a nechcem dopredu vedieť absolútne nič. No verím, že ma môj obľúbený režisér nesklame a prinesie rovnaký filmový zážitok, aký mi naservíroval so všetkými svojimi predošlými filmami. 

Na záver ešte tradične prinášam aj filmovú štatistiku. A vidíme sa opäť v novembri.

A+ - 1x

A - 1x

A- - 1x

B+ - 4x

B - 4x

B- - 6x

C+ - 6x

C - 2x

C- -1x

D+ - 2x

D - 1x

D- - 0x

F - 0x

Celkový počet videných filmov: 29

Návštevy Kina: "Candyman" , "Shang-Chi And The Legend Of Ten Rings" ,

Po zaslúženej dovolenke sa konečne môžeme pozrieť naspäť a zhodnotiť filmy, ktoré som mal možnosť vidieť počas augusta. Osobne sa môžem priznať, že som nebol nejako extra filmovo počas augusta naladený, no napriek tomu sa mi podarilo vidieť niekoľko vynikajúcich a niekoľko mizerných filmov. Počas septembra však plánujem toho vidieť trošku viac. Dúfam, že sa podarí. Uvidíme. Teraz už ale poďme na zhrnutie.

Ako vždy začneme spomienkou na najlepšie filmy mesiaca. A za svoj osobný highlight považujem britskú drámu "Nowhere Special". Film, ktorý ma skutočne dojal a chytil za srdce zo správnych dôvodov. Žiadna citová manipulácia dialógmi, uplakanými scénkami alebo hudbou. Len 96 minút skutočného života v príbehu otca a syna, ktorý skutočne vie dojať k slzám. Takto sa majú točiť dramatické filmy. Nemanipulovať emóciami. Ale nechať ich plynule vyznieť. A žiadny film to už dávno neurobil tak dobre, ako tento.

Rovnako skvelý film, no z trošku iného súdka priniesol Ryan Reynolds v komédii "Free Guy". Film využíva najsilnejšie stránky jeho hereckých schopností, dáva do toho skvelú dávku humoru a príde mi to ako film, ktorý má z každého dobrého niečo. Je akčný, je vtipný, vie byť dramatický, má úprimné a skvelé romantické momentky, efekty sú skvelé a užijú si ho aj ľudia, ktorí sa pohybujú v hernom svete aj tí, ktorí sa v ňom nepohybujú. Je tu kopec skvelých momentiek, ktoré ma pobavili a už sa neviem dočkať, kedy sa do "Free City" opäť vrátime. Pretože si myslím, že z tohto môže byť skvelá séria.

Fantasy thriller "The Green Knight" bol presne tak kvalitný ako som očakával. Toto je po skvelom "Hotel Mumbai" ďalší excelentný film, kde má Dev Patel možnosť excelovať svojim hereckým výkonom a atmosféra vo filme je absolútne perfektná. Nemal som problém to sledovať od začiatku do konca a nenudiť sa. Príbeh spracovaný podľa legendy je vizuálne ohromujúci, na správnych miestach vie byť kvalitne creepy a hudba bola rovnako fenomenálna. Film, ktorý je treba vidieť.

Komixové filmy sa vracajú v plnej sile v rukách Jamesa Gunna a jediné čo môžem povedať je, že "The Suicide Squad" je presne ten film, aký som očakával už roku 2016. A hoci nemôžem "Suicide Squad" označiť za zlyhanie, tak ten film bol rozhodne celkom slušné sklamanie. Tu je to presne opačne. Kvalitná práca s kamerou, ide o parádnu krvavú komédiu a naši antihrdinovia v správnych momentoch ukážu, že majú aj dobrú dávku srdca. Opäť môžem povedať, že vizuálne ide o fantastickú prácu a všetci herci dali do toho absolútne maximum. takto to malo vyzerať od začiatku. A nikdy mi nenapadlo, že raz budem obdivovať film, kde na konci nás čaká boj s obrovskou morskou hviezdou z vesmíru. Ale stalo sa.

Ostávajú ešte dva menšie filmy, ktoré ale rozhodne spomeniem. V prvom rade je to austrálska dráma "June Again", ktorá nám predstavuje ženu, ktorá sa po piatich rokoch "preberie" zo svojej ťažkej demencie a zistí čo všetko sa stihlo medzitým zmeniť. A rozhodne sa tento čas využiť a pomôcť svojim deťom si dať dokopy vlastné  životy a zachrániť tak svoju rodinu. A možno si aj pripomenúť starú životnú lásku, ktorá nikdy nebola naplnená. Dobrú komédiu strieda správne uchopená dráma a vďaka tomu film pôsobí veľmi úprimne a skutočne.

A na záver ešte dramédia "Drunk Bus". Občas potrebujú ľudia v živote niekoho, kto im pomôže nakopnúť ich bezcieľny život správnym smerom a vrátiť mu chuť. A presne toto potrebuje náš hlavný hrdina Michael, ktorého nový ochrankár "Ananás" prinesie do jeho života potrebnú zmenu. Prestať analyzovať život, nehýbať sa z miesta a urobiť niečo pre seba. Skvelé komediálne scénky strieda dobre spracovaná dráma a niekoľko skvelých zvratov, ktoré ma dostali. Najmä príbeh "Fuck You Boba".

To sú teda filmy, ktoré ma počas tohto roku zaujali absolútne najviac. Ako to vyzerá na opačnej strane? Nikoho asi neprekvapí keď túto časť odštartujem pokusom o komédiu "Habit". Tento film snáď zlyhal úplne vo všetkom. Fakt, že z Ježiša tu tvorcovia urobia ženu je len špička ľadovca a nie je pre mňa ani reálny problém, ktorý som tu mal. Čo je oveľa horšie sú herecké výkony filmu, absolútne dementný scenár, postavy, ktoré jednajú absolútne tragicky a len vás otravujú a dokopy absolútna bezduchosť a trápnosť, ktorá niekomu očividne prišla veľmi vtipná. Neviem z akého dôvodu. A takisto neviem prečo Bella tento film ešte okrem iného aj produkovala. Prečo?

Skrz môj rešpekt k Valovi Kilmerovi, ktorý robí pre tento film maximum bol "The Birthday Cake" pomalým a nudným thrillerom, ktorý absolútne nevie využiť svoje postavy a už vôbec nie hercov, ktorí tu boli obsadení. Film sa neskutočne vlečie, nevie pracovať dokopy s ničím a čo ho zachraňuje sú len skvelí herci, ktorí do toho dali absolútne maximum. Neviem čím by som tento film odporúčal.

Ostáva mi ešte pripomenúť akčnú komédiu "First Date", ktorá má v sebe niekoľko dobrých scénok, ktoré ma pobavili, no aj kopec momentiek, ktoré dokopy nemerujú absolútne nikam. Film sa síce dá pozerať a má v sebe možno aj nejaké tie scénky, ktoré ma pobavili, no vo výsledku som mal pocit, že sa na určitých miestach tvorcovia snažili až príliš. A trošku mu to podkoplo nohy. Najlepším elementom bola totiž pre mňa romantická časť filmu. Ktorá je tu dokopy asi ako taký bonus k tomu všetkému.

Čo sa týka najväčšieho očakávania na tento mesiac, tak som veľmi zvedavý na návrat Jamesa Wana v jeho hororovom počine "Malignant". Dúfam, že ma nesklame a prinesie mi rovnaký zážitok ako sa mu podarilo spraviť v traileri. Už tento víkend. Uvidíme.

Na záver ešte moja tradičná filmová štatistika. Nech sa páči:

A+ - 2x

A - 3x

A- - 2x

B+ - 2x

B - 3x

B- - 2x

C+ - 1x

C - 1x

C- - 3x

D+ - 0x

D - 0x

D- - 0x

F - 1x

Celkový počet videných filmov: 20

Návštevy kina: "Free Guy" , "Dont Breathe 2" , "Prvok, Šampón, Tečka a Karel"

Júl je úspešne za nami a leto pokračuje ďalej v plnom prúde. My si však ešte pripomenieme najlepšie a najhoršie filmy, ktoré som počas júla mohol sledovať a zhrnúť tak celkové dojmy. Poďme na to.

Za osobne najväčší filmový zážitok počas júla považujem film "Lorelei". Sabrina Doyle sa postarala o skutočne skvelú indie drámu s Jenou Malone a Pablom Schreiberom v hlavných rolách, ktorí skutočne dali absolútne maximum do svojich rolí. Celkovo nepríjemná situácia pre oboch, je vidno ako na nich vplýva a ako to posutpne začne prerastať cez hlavy. Finálnych 10 minút je pre mňa absolútne fenomenálnych a neviem čo by som im dokázal vytknúť. Skvelá atmosféra, svkelé postavy a mnoho malých momentiek to pre mňa robí skutočným zážitkom. Či už len sny o tom, ako sa nemôžeme dostať k moru, pred ktorým nás drží veľká neviditeľná stena.

Mila Kunis a Glenn Close v dráme "Four Good Days" boli absolútne vynikajúce. Drogy sú vždy silnou a zaujímavou témou, ktorá má potenciál na to nás ako divákov zaháknuť. Tentokrát však okrem toho ešte prinášajú aj tvorcovia silný príbeh matky a dcéry, kde najdôležitejšie je nevzdávať sa. Pretože pokušenie je na každom kroku a stačí málo a dá sa do toho celého kolotoču spadnúť znovu. A najhoršie je to, že môžu často so sebou aj stiahnuť ľudí okolo seba. Ale niekedy to môže vyjsť. Kvalitná dramatická práca na tomto filme

Klobúk skláňam dolu aj pred Nicolasom Cageom, ktorý sa po dlhej dobe so svojou drámou "Pig" dostáva medzi moje najobľúbenejšie filmy mesiaca. Poviem pravdu, počas prvej časti som dúfal, že sa film zlepší a bude zaujímavejší, no druhá časť ma skutočne príjemne prekvapila a finálna tretia časť ma absolútne posadila na zadok a nebol som schopný povedať jediného krivého slova. Je to moment dotiahnutý do absolútnej dokonalosti, absolútne som ho nečakal a priniesol absolútne úžasný dramatický moment, aký som už na obrazovke veľmi dávno nevidel. Ak máte radi silné drámy, tak "Pig" je film presne pre vás. Klobúk dolu.

Vo svete filmov som sa už žiadneho ďalšieho väčšieho zážitku nedočkal, no musím vyzdvihnúť ešte svet seriálov. Marvel nám priniesol prvú sériu nášho obľúbeného zloducha. "Loki" sa tak dostal k svojmu vlastnému seriálu, ktorý otvára dvere ďalšej fáze Marvelu, kde sa nám otvára obrovský multiverse. A nemysím si, že je to spoiler, lebo mnohé ďalšie Marvel filmy to už spomínajú vo svojom názve. Pre mňa skvelé seriálové prekvapenie. Nečakal som od toho veľa, no absolútne ma to odpálilo až na mesiac a momentálne sa neviem dočkať čo bude ďalej. Marvel, toto je to čo od vás potrebujeme.

To boli teda najväčšie filmové a seriálové zážitky počas minulého mesiaca, teraz sa pozrime na tie najväčšie nepodarky minulého mesiaca. A bohužiaľ sa nám sem nakopí celkom veľká dávka hororov a thrillerov. A prvým z týchto filmov bude "Gravitas Ventures" temná dráma "Sweet River". Schválne sa vyhýbam označeniu horor, lebo to absolútne nevystihuje podstatu tohto filmu. Sú tu nejaké elementy hororu? Áno. Ale sú maximálne odfláknuté a film sa vyslovene len plahočí z miesta na miesto a nevie podať svoj príbeh bez tej neskonalej dávky nudy. Tých 100 minút pôsobí ako keby trvali minimálne raz toľko. Film nemá žiadny moment, ktorý by som mohol vyzdvihnúť. Najlepšie čo o tom môžem povedať, že je to kompetentne natočené a červené baterky sa aspoň snažia robiť atmosféru. Ak ste ale fanúšikmi hororu, tu vás nepoteší absolútne nič.

Ukážkou ako to dopadne keď sa niekto rozhodne spraviť zo scenára určený pre TV drámu horor nám priniesol film "Separation". Absolútne číre zúfalstvo, ktoré takisto nemá v sebe momentku, ktorá by stála za váš čas. Tie hádky sú unavujúce a fakt, že sa posunú potom do duchovnej sféry dokopy zabíja celý film. Lepšie spracovanie podobného príbehu nájdete vo filme "1922" čo je aj moje odporúčanie namiesto tohto filmu.

Bruce Willis sa opäť bude môcť ukázať na plagáte pre DVD jeho najnovšieho TV filmu "Out Of Death". Pre mnohých nové dno, ktoré im Bruce priniesol a úprimne sa im nedivím. Nemôžem povedať, že by film nemal žiadny potenciál, no dokopy ho ani v jednom momente tvorcovia dobre neuchopia a miesto toho nám naservírujú túto hlúposť, kde kraľuje svojou hereckou a charakterovou neschopnosťou Jaime King. Premena jej postavy je čistá tragédia a dokopy zabíja všetko čo tento film aspoň trochu mohol priniesť. Ak ste si mysleli, že "Survive The Night" bolo hrozné, zamyslite sa znovu.

Ďalším nudným hororom sa stala divná religiózna ducharina "The Unholy". Film, ktorého nápad je asi jediným kvalitným elementom. A jediné čo ma presvedčilo pozerať to od začiatku až do konca. A hoci herci nie sú najhorší, tak film je len neskutočne únavný, ťažkopádny a nezaujímavý. Ako je možné, že najlepšie nápady sa vždy dostanú do rúk ľuďom, ktorí ich nevedia pretvoriť na kvalitný film?

Thriller z dielne Netflixu "Awake" je ďalším filmovým zlyhaním. Absolútna filmová tragédia, kde som dokázal pochopiť pointu oveľa skôr než všetci ostatní a myslím si, že keby to postavy pochopili skôr ako na úplnom konci, mohlo z toho ešte niečo byť. No takto je to len absolútna tragédia. No okrem toho je film aj príšerne zostrihaný. Pôsobí to ako keby v mnohých častiach chýbali scénky, ktoré nám mali doplniť časti príbehu. Asi aj samotní tvorcovia nevedeli ako ten film urobiť menej nudný, tak ho postrihali ako sa dalo, no v kontexte potom nevieme ako sa naši hrdinovia dostali z kostola alebo či ich nebezpeční väzni skutočne nechali len tak odísť a podobne. Proste zlyhanie.

Ako to vyzerá s najväčším filmovým očakávaním na mesiac august? Úprimne, už sa neviem dočkať filmu "Don´t Breathe 2". Ani nie tak preto, že ide o pokračovanie jedného z mojich najobľúbenejších thrillerov/hororov roku 2016, ale aj preto, že tento film som mal vo svojich očakávaniach na nástenke ešte v roku 2018. A čakal som tak na toto pokračovanie 3 dlhé roky. Tak dúfam, že sa vyplatia.

Posledné čo prinášam je ešte tradičná filmová štatistika. Nech sa páči, a vidíme sa pri zhrnutí ďalšieho mesiaca:

A+ - 0x

A - 2x

A- - 1x

B+ - 4x

B - 4x

B- - 2x

C+ - 4x

C - 4x

C- - 5x

D+ - 2x

D - 2x

D- - 2x

F - 0x

Nepatrím medzi ľudí, ktorý by chceli nejako výrazne písať takéto príspevky do denníčkov a väčšinou keď už k takejto udalosti príde, venujem im iba malú rozlúčku do CSFD diskusie. Z písania týchto vyjadrení mi totiž vždy býva len veľmi smutno a snažím sa tomu vyhýbať. Výnimku som urobil po smrti Jozefa Nodžáka, ktorému som pár odstavcov venoval. Aj z toho titulu, že som sa s ním mal možnosť osobne stretnúť.

S pánom Lasicom som sa osobne možnosť stretnúť nemal, a je mi to úprimne ľúto. Neviem ani ako správne vysvetliť svoje pocity z tejto straty, lebo sám sa v nich vnútorne nevyznám. S určitosťou viem povedať len toľko, že nás opustil veľmi veľký človek. A neviem či vôbec niekedy ešte osobnosť s podobným charakterom, zmyslom pre humor a talentom ešte niekedy budeme môcť niekedy vidieť.

Z toho, čo som videl nejaké vystúpenia pána Lasicu v televízii ma na ňom fascinovalo niekoľko vecí. V prvom rade, jeho humor bol vždy veľmi inteligentný. Nijakým spôsobom neurážal, bol trefný a dokázal sa na ňom zasmiať úplne ktokoľvek. Bol to rovnako človek, ktorý toho zažil toľko, že nemal nikdy problém sa podeliť o úplne novú historku zo svojej minulosti, ktorú sme nikdy predtým nepočuli. No najmä som ho obdivoval pre jeho ohromný pokoj, jeho láskavý úsmev a múdrosť, ktoré sa v každom jeho rozhovore a vystúpení skrývali.

Milan Lasica bol pre mňa komik, ktorý mal vždy po ruke správnu odpoveď. Ktorého myšlienky boli zaobalené sladkou dávkou príjemného humoru, pod ktorým sa ale skrývala často horká skutočnosť, ktorú sme si všetci veľmi dobre uvedomovali. Bol to pre mňa sčítaný človek, ktorý dokázal pracovať s jazykom, vedel správne spájať slovíčka a robil to maximálne suverénne. A vďaka tomu, že to robil s obrovskou dávkou humoru a pokoja, robilo to z neho veľmi príjemného človeka, ktorého spoločnosť musel oceniť asi každý. Viem si predstaviť, že keby sme si spolu sadli za jeden stôl, dokázali by sme mať veľmi inteligentnú debatu, pri ktorej by sme sa neustále smiali. A okolo nás by bola veľmi príjemná atmosféra.

Rovnako nezabudnem na pána Lasicu ani ako textára. Spolu s manželkou sme boli na niekoľkých speváckych vystúpeniach speváka Petra Lipu, ktorý odspieval niekoľko jeho textov. A hoci nemôžem povedať, že je to hudba, ktorá je úplne stvorená pre moje uši, texty Milana Lasicu mali vždy svoju unikátnu melodiku, ktorú ste mohli kedykoľvek v tých slovách počuť. A ostanú pre mňa skutočne pamätné.

Pre mňa išlo o človeka, ktorý mal ostať nesmteľný a rozdávať nám múdrosť pokým tu ako národ budeme. Ale roky nás naučili, že nesmrteľnosť sa reálne ukrýva v niečom inom. A život človeka akým pán Lasica bol sa smrťou nikdy nekončí. Pretože aj po rokoch si na neho budeme pamätať. Či už cez jeho texty, jeho vystúpenia, jeho herecké role, alebo len jeho účasť v televíznych reláciach.

Pán Lasica, z celého srdca Vám ďakujem za všetko čo ste do môjho (a určite aj života mnohých iných) priniesli. Navždy tu budete s nami. A som rád (so všetkým smútkom), že sa Vám aj splnilo Vaše želanie, aby ste mohli z tohto sveta odísť počas toho čo máte najradšej a s potleskom. Ďakujem a zbohom.

Jún je oficiálne za nami a dúfam, že spolu s ním aj všetky neznesiteľné horúčavy a útoky tornáda v oblastiach, kde sme ich nikdy predtým nevideli. Možno ale bude lepšie keď sa budeme rozprávať o niečom príjemnejšom než počasie. A konkrétne o filmoch a seriáloch. Počas júna som toho možno nevidel toľko než počas minulých mesiacov, no napriek tomu si myslím, že sa mi podarilo vidieť niekoľko skutočných klenotov a rovnako aj niekoľko "ohromných skvostov". Takže bez ďalšieho zdržovania, poďme na júnové zhrnutie.

Nakoľko tradične začínam mojim najobľúbenejším filmom mesiaca, tak ani dnes neurobím výnimku a pripomeniem hororovo dramatický kino zážitok s filmom "A Quiet Place Part II". Film funguje skvele ako pokračovanie kvalitného snímku z roku 2018, pokračuje presne tam kde sme naposledy skončili a nemal som problém orientovať sa v tom čo sa deje. Dozvieme sa niečo aj z prvého útoku, stretneme niekoľko nových postáv a počas celého filmového času ma to ani trochu nenudilo. Herecky opäť perfektne zvládnuté a dramatické momentky sú opäť veľmi silne spracované. Teším sa, až budeme mať možnosť vidieť z tohto sveta viac. John Krasinski si ma skutočne omotal okolo prsta.

Timur Bekmambetov a jeho "Profile" bol ďalší ohromný zážitok, ktorý máme možnosť vidieť prostredníctvom počítačovej obrazovky. Silný príbeh, ktorý kvalitne ukazuje, ako jednoducho dokážu teroristi islamského štátu zmanipulovať a zmagoriť dokonca aj inteligentných ľudí. Ukazuje to nebezpečenstvá, no rovnako mi to pripomenulo aj pamätné magické pravidlo veľkého Shandu ("Are You Afraid Of The Dark"). Magické pravidlo číslo 2: "Dovoľ vidieť iba to, čo chceš aby videli. Otázkou už len ostáva, kto bude v tomto súboji lepším iluzionistom. Možno mohol byť film ešte o niečo autentickejší, no zachytené je to podľa mňa dostatočne kvalitne na to, aby som ho mohol ohodnotiť ako veľký filmový highlight.

Chris Appelhans si robí svoju vlastnú modernú verziu a variáciu na Disney Alladina vo filme "Wish Dragon" a vnútorne som povedal, že pre mňa išlo o dobre napísanú komédiu s dobrým načasovaním fórov, sympatickými postavami a niekoľkými dobrými zvratmi. Najväčšie mínus filmu rozhodne je skutočnosť, že to pôsobí celé veľmi povedomo a to nielen vďaka konceptu, ale niekedy aj scénky pôsobia ako keby sme sledovali náš obľúbený Disney film. No v čase keď som film pozeral mi to nijako výrazne nevadilo a bavil som sa. Spolu s "The Mitchells vs The Machines" sa zdá, že Sony chytili druhý dych vo svojom animovanom štúdiu a začínajú nám prinášať kvalitné filmové produkty. No uvidíme čo príde nabudúce.

Posledná zastávka medzi najlepšími filmami bude "Friends Reunion Special". Je skvelé vidieť všetkých našich priateľov opäť pokope, pripomína nám staré dobré časy, ktoré sme s týmito postavami strávili a nemal som problém na prvú dobrú medzi nimi opäť cítiť tú skvelú chémiu. Pre mňa skutočne skvelá priateľská stretávka, ktorú by ste nemali vynechať (pokiaľ ste fanúšikom seriálu).

A keď už hovoríme o seriáloch, tak si spomeňme ešte 1. sériu "Them". Možno to mohlo byť spracované ešte o niečo lepšie, no na druhú stranu si myslím, že na tomto projekte sa v mnohom odviedla skvelá práca. Má to atmosféru, má to skvelé postavy (kladné aj záporné), vynikajúce vizuály a atmosféra tu miestami skutočne prská na všetky strany. Jediný negatívny dojem čo som nadobudol bola skutočnosť, že sa tu skombinovali dva elementy. Rasizmus od susedov našich hrdinov a potom tie temné bytosti, ktoré začnú našu hrdinu ovládať. A od určitého bodu začali byť niektoré časti trošku viac v úzadí. Je ťažké veci spracovať rovnomerne a myslím si, že tu seriál trošku spadol do pasce. Možno by to bolo lepšie keby sme to mali buď iba ako nadprirodzený horor s temnými entitami alebo ako realistický horor, kde budú naši hrdinovia neustále terorizovanými svojimi susedmi až to nakoniec v niečo vybuchne. Spolu to úplne nefunguje. Ale stále dosť kvalitný projekt, ktorý stojí za váš čas.

Okey, čas prejsť na opačnú stranu. Medzi najhoršími filmami sme tentokrát nemali tak silných kandidátov ako minulý mesiac, no stále sa našli nejaké skutočné "skvosty", bez ktorých by som sa zaobišiel. Prvým takým bol horor "Embryo". Tento projekt z Chille nemá ani hlavu ani pätu, je to absolútne rozsypané, vizuálne nezaujímavé a celý čas sledujeme postavy, ktorých reakcie pôsobia ako výmysly a všetko sa opakuje znovu a znovu a znovu. Nie je žiaden dôvod, pre ktorý by ste si mali pozrieť tento film.

Minuloročný thriller "The Doorman" je ďalší pokus oživiť koncept "Die Hard" no bez akejkoľvek charizmy a reálneho citu pre thriller. Príbeh je veľmi predvídateľný, herci (s výnimkou Aksela Hennieho) pôsobia, že sú tam nasilu a film nemá absolútne žiadnu atmosféru. Je to len vysoko nudná záležitosť pretkaná monológmi Jeana Rena o sile umenia. Ak si tak predstavujete kvalitný thriller, smelo do toho, inak film zďaleka obíďte.

Ďalší minuloročný film, ktorý mi zdvihol tlak bol "Dedalus". Čo bol vlastne tento film zač? Ja neviem. Ide o akési artové stvárnenie mužov homosexuálov? No napriek tomu, že mi nevadia filmy s LGBT tématikou, tak tento sa mi skutočne zdal maximálne odpudivý a nastrihaný bez ladu a skladu. Myslím si, že ak vás takáto téma zaujíma, nájdite si radšej na internete nejaké gay porno. Má to oveľa menej príbehu a možno to bude pre vás v tomto smere aspoň zaujímavejšie. Lebo toto je len obrovská nuda, ktorá podľa mňa nie je vhodná pre nikoho.

Britské komédie sú niekedy osviežujúce a niekedy tragické. "I'm Not in Love" patrí do tej druhej kategórie. Veľmi otravný hlavný hrdina Rob, ktorý zabíja potenciál celého filmu nás presvedčí, že aj ten najúbohejší chlap, ktorý nevie komunikovať so ženou má v sebe viac emócií, než tento človek. Nebavilo ma to sledovať a jeho monológy, ktoré mali byť vtipné sú viac tragické a pôsobia ako facka pre kohokoľvek, kto sa na toto pozerá. Nestojí absolútne za nikoho čas.

A hoci som si myslel, že film nechám na pokoji, tak na záver si ešte pripomenieme "Spiral: From The Book Of Saw". Tento film si spomenieme len z pár dôvodov. Bol som plný očakávaní ako dopadne návrat kultovej série v úplne novom kabáte. A bol som voči tomu optimistický. Film však celý koncept Saw filmov poňal úplne opačne a teraz mi už je jasné, prečo to takto tvorcovia predtým nikdy nerobili. Je to tak oveľa väčšia dávka nudy. Okrem toho ale kopec vecí nedáva zmysel. Ako dostanete obrovskú pascu do skladu dôkazov na policajnej stanici? Alebo na koľajnice metra, kadiaľ každú chvíľu prechádza vlak? Nie, že by minulé filmy mali perfektnú logiku, no rozhodne ju mali na vyššej úrovni než tento film. A tým ukončujem zoznam najhorších filmov za mesiac jún.

Ako to vyzerá v júli? Nuž... trošku ma mrzí, že vďaka iným aktivitám, ktorým sa venujem nebudem mať možnosť vidieť v kine filmy ako "Escape Room: Tournament Of Champions" a "Old". Uvidíme. Možno sa mi to ešte nejako podarí vidieť, no nevyzerá to ružovo. Každopádne to nie je najväčšie filmové očakávanie mesiaca. To patrí tradične Marvelu a ich filmu "Black Widow". Konečne sa dočkala Scarlett Johansson svojho vlastného filmu a som zvedavý ako zapadne do môjho obľúbeného filmového a seriálového univerza. Držím palce, aby to dopadlo pozitívne.

Ostáva už len uzavrieť mesiac filmovou štatistikou. Ako to dopadlo tentokrát? Výsledky ponúkam nižšie a uvidíme si pri ďalšom zhodnotení.

A+ - 0x

A - 3x

A- - 1x

B+ - 5x

B - 9x

B- - 3x

C+- 4x

C - 3x

C- - 2x

D+ - 3x

D - 1x

D- - 2x

F - 0x

Celkový počet videných filmov: 36

Návštevy kina: "Conjuring: The Devil Made Me Do It" , "A Quiet Place Part II"

Máme za sebou ďaľší filmový mesiac a je na čase si spraviť ďalšie vyhodnotenie. Osobne by som povedal, že máj nepatril medzi najlepšie filmové mesiace. Nedočkal som sa veľkého množstva kvalitných filmov, no s tými nekvalitnými sa v jednom momente skutočne roztrhlo vrece. Už len preto bude zoznam najhorších filmov mesiaca viac ako dvakrát taký dlhý. Ale to len na okraj. Ako vždy, začneme pozitívnymi stránkami mesiaca.

Za najlepší film mesiaca považujem osobne japonskú drámu "Birthday Card". Silný emotívny príbeh obohatený o veľmi dobrý humor a najmä film bol vysoko srdečný a úprimný. A úsmev Aoi Mijazaki je absolútne čarovný. Tento film si veľmi dobre zvolil tému a potiahul ju do skvelého finišu. Nebyť jedného zakopnutia, bolo by to na môj najvyšší rating.

Ďalší film, ktorý si pripomenieme bude "The Outside Story". Keď Charles ostane vymknutý pred svojim vlastným bytom, vôbec netuší, že ho čaká asi najzaujímavejší a najprínosnejší deň jeho života. A zistí, že svet vonku má možno oveľa viac farieb a života než keď je celý čas zatvorený vo svojom apartmáne. Postavy filmu mi rýchlo prirástli k srdcu, atmosféra filmu je skvelá, a myslím si, že aj posolstvo na konci bolo veľmi dobre spracované. Dramédia, ktorá určite stojí za pozretie.

"The Legend Of Hei" prinieslo skvelý čínsky animovaný film, ktorý viac dizajnom asi pripomínal japonskú kinematografiu, no vôbec mi to nevadilo. Zaujímavý koncept, výborne napísané postavy, skvele zapracované zvraty a okrem toho aj dobrá komédia robí z tohto filmu pre mňa jeden z osobných highlightov mesiaca. Ak máte radi animované filmy z Ázie, tak toto nevynechajte.

A nakoniec "Paper Spiders". Viem pochopiť, že film nemusí sadnúť každému, no pre mňa išlo o kvalitný film, ktorý ukázal vzťah medzi matkou a dcérou, keď sa tomu do cesty dostane psychické ochorenie. Herecké výkony oboch hlavných protagonistiek sú skvelé, film má niekoľko skvelých momentiek a tá neskutočná paranoja, ktorú prežívala stojí za to.

Keď sme si teraz rozobrali moje najobľúbenejšie filmy za máj, pozrieme sa opäť aj na opačnú stranu. A tento mesiac sme mali niekoľko veľmi silných kandidátov. A začneme spomienkou na film "Snow Black". Film, ktorý nikto nevidel a dúfam, že ani nikto ďalší už neuvidí. Tento film pohorel snáď absolútne vo všetkom. A myslím tým skutočne vo všetkom. Jediné čo sa mi na ňom páčilo (bez irónie) je úvodná časť, kde sa týpek začne vykrúcať v štýle: "I don´t have the stuff, or the money, but I have an explanation." To bude asi najpamätnejšia veta celého filmu. Technicky hrozné, napísané hrozné, zrežírované a zahrané absolútne otrasne. A zvuk píli uši. Film, ktorému stojí za to sa na míle vyhýbať.

"Introspectum Motel" nezačalo najlepšie, no nečakal som, že sa nakoniec z filmu stane katastrofa rozmerov apokalypsy, ktorú by nezachránil ani Bruce Willis. Tento film podľa mňa spôsobuje mozgovú demenciu, akú priniesol aj všetkým, ktorí tomu dali 9 alebo 10/10 na IMDB. To sú ľudia, ktorí buď načisto osprosteli, alebo len priniesli falošné hodnotenia, ktoré mali navýšiť hodnotenie filmu, ktorý je inak podľa mňa zdraviu škodlivý. Nechcite chápať myšlienkové procesy Marcela Doriana. Miesto toho film zvysoka obíďte a ignorujte. Hovorím vám to pre zachovanie vášho vlastného mentálneho zdravia.

Ďalšia zastávka bude "Paradise Cove". Páni moji, kde s týmto začnem? Možno by stálo za to pripomenúť, že je to film, ktorý nám priniesol Martin Guigui. Neviete kto to je? Človek, ktorý sa tvári, že prináša thrillery, ktoré by sa však hodili reálne pustiť niekedy o 0:00 na Prima Cool alebo DajTo. Slabá atmosféra, idiotské rozhodnutia, nulová razancia a obrovská dávka nudy. Okrem toho nič v tomto filme reálne nedáva zmysel a budete len rozmýšľať, ktoré postavy sú menej otravné. Pretože v jadre je tento film len stupidita non plus ultra. Prečo všetci viac veria podivínke, o ktorej mnohí vedia, že vie byť nebezpečná? Idiotsky napísaný film, ktorý odporúčať nebudem.

Ak máte radi komédie, tak "Positive" určite nebude filmom pre vás. Táto neskutočne komplikovaná a nudná konverzačka totiž možno má pár dobrých hlášok, ktoré pobavia, no v jadre je to len absolútna filmová tragédia, kde ani výsledok neuspokojí. Chcete vidieť ženskú ako sa pomstí frajerovi po tom, čo ju odkopne, lebo mu povedala, že čaká dieťa? Tak tento film to síce prináša, no nie je to ani vtipné, a na konci nepríde ani to očakávané zadosťučinenie. Nuda. Emma Paunil ako scenárista musí vyzrieť.

A potom tiež máme filmy ako "Bang! Bang!". Niečo, čo vyzerá na plagáte ako super thriller, no v realite je to len amatérský pokus o filmový thriller, kde dokopy nikto nevedel, čo má s tým všetkým spraviť. Už len fakt, že filmu trvá 30 minút, kým sa reálne začne (to všetko predtým bolo len intro), postavy sú vysoko otravné, a okrem toho ešte aj hlúpe. Plus verím, že poznáte čo si myslím o thrilleroch s obrovskou dávkou otravných monológov. Takže čo viac k tomuto dodať? Film, ktorý nemáte potrebu vidieť.

Jednou alebo dvoma vetami:

"Dark State" - film, ktorý má zaujímavý nápad a dobrý poster, no celú dobu len naťahuje čas. A na konci urobí tak ohromnú a zle napísanú otočku o 180°, že pochová všetko, čo reálne aspoň trochu budoval.

"Only People" - Konverzačka dvoch priateľov, ktorých to dlhodobo ťahalo k sebe dopadla skutočne slabo. Nudná, nedovarená, pomalá a dokopy nič nehovoriaca dráma, ktorá síce má niekoľko dobrých konceptov, no nevie s nimi vôbec pracovať.

"SARS-29" - Miestami komické, miestami tragické filmové divadlo, ktoré pôsobí tak neúprimne a tak zle zahrané, že to nefunguje. Napriek niektorým svetlým momentkám film pochováva jeho tragická produkcia.

"Paranormal Prison" - Film, ktorý nakoniec dopadol lepšie než som očakával, no nemôžem povedať, že dobre. Ak máte radi horory, toto nie je určite pre vás. Na druhú stranu ale nemôžem povedať, že by bol film absolútne bez nápadov.

Toľko teda k spomienkam na májové filmy a je na čase sa pozrieť do budúcnosti na jún. Ktorý bude prvým tohtoročným mesiacom kedy sa pozriem opäť do kina. Neviete si ani predstaviť akú mám z toho radosť. Konečne si budem môcť opäť užiť film na obrovskom plátne, čo som naposledy mohol spraviť v septembri 2020 pri filme "Bábovky". Teraz už ale kino nebudem vynechávať a teším sa hneď tento mesiac na nový prírastok z dielne Pixaru "Luca". Verím, že Pixar ma nesklamú a prinesú tak skvelý animovaný film, ako sa im podarilo naposledy. Už sa neviem dočkať.

A už len celkom na záver prinášam tradičnú filmovú štatistiku. Poďme na to:

A+ - 0x

A - 3x

A- - 1x

B+ - 9x

B - 7x

B- - 4x

C+ - 6x

C - 2x

C- - 4x

D+ - 3x

D - 0x

D- - 2x

F - 3x

Celkový počet videných filmov: 44

Tak po menšom odklade, poďme si konečne niečo viac povedať o filme "It's What's On the Inside". Dokonca si myslím, že je celkom zaujímavé, že ten istý deň som mal možnosť vidieť iný film, ktorý sa venuje hlavnej hrdinke trpiacou agorafóbiou. A kým "The Woman In The Window" pôsobilo dosť nedotiahnuto a slabo, tento film v rámci svojich možností priniesol oveľa príjemnejší a kvalitnejší zážitok. Ide o vynikajúci film? Nie. Ale myslím si, že dosť dobrý na to, aby som ho dokázal oceniť. Tak poďme trošku lepšie rozobrať jednotlivé časti filmu, tentokrát aj so spoilermi, ktorým som sa chcel v komentári vyhnúť.

Takže ako som už spomenul v komentári, Rachel trpí agorafóbiou. Má problém vyjsť zo svojho bytu, pokiaľ nie je balíček pred jej dverami postavený tak, aby na neho od dverí dosiahla, tak potrebuje si zobrať metlu, aby si ho pritiahla bližšie k sebe a podobne. Napriek tomu sa snaží robiť mentálnu poradkyňu a koučku pre ľudí, ktorí majú podobné problémy ako ona, alebo aj ľuďom, ktorí chcú vyriešiť svoje problémy s partnermi, odvahou a podobne.

Po tom ako jej najväčšia klientka povie, že jej ďakuje za všetko čo pre ňu urobila a rozhodla sa ísť na dovolenku (už si nepamätám kam), chce zobrať Rachel so sebou. Ako darček za to všetko, čo pre ňu počas všetkých tých sedení urobila. No tá to nie je schopná prijať, lebo sa hanbí priznať, že sama má problémy opustiť svoj vlastný byt. A nevie jej to všetko poriadne vysvetliť. Pre ňu to znamená koniec prijmov a je potrebné niečo vymyslieť. Pretože bez tých peňazí si nebude môcť dovoliť ani zaplatiť svoj byt.

Ostala jej však ešte jedna klientka Susan. Tá však poslednej dobe neplatí za sedenia a neustále sa na niečo vyhovára. Pri nej som mal občas pocit, že chce Rachel okradnúť. V scénke keď príde k nej na osobné sedenie som mal pocit, že akonáhle Rachel na chvíľku zmizla, začala snoriť po jej byte. A hoci nemáme nikdy potvrdené aké boli jej ciele, tá myšlienka tam zostala zakorenená. Aby som šak nezabudol, Susan chodí na sedenia, aby nejakým spôsobom dokázala lepšie komunikovať so svojim manželom. Rachel však potrebuje aj nových klientov. Doteraz sa venovala len ženám, ale možno by mohla prijať aj muža. Do hry tak vstupuje nový klient, ktorý na ňu dostal tip od jednej jej inej klientky. A chce nejako vedieť čo môže urobiť, aby zlepšil svoj vzťah so svojou manželkou. Miluje ju, no má pocit, ako keby sa jeden druhému strácali.

Skvelá scénka prichádza pri konci keď Susan si s Rachel trošku vymenia role. Keď jej Susan povie, že jej veľmi pomohla a chce ju pozvať na večeru, Rachel bude mať u nej osobné mentálne zrútenie. A odrazu si obe prehodia role. Susan sa bude snažiť pomôcť vnútorne Rachel. A nejako ju zbaviť jej negatívnych pocitov, že ju nikto nemá rád. A tak ju pozve na obed. U nej doma spolu s jej manželom. Ktorým je jej druhý klient Gary. Skvelý zvrat, ktorý je do toho veľmi inteligentne zapracovaný. Musím povedať, že som to nečakal a prinieslo to vynikajúci výsledok.

Zaujímavé ale aj je, že sa Rachel reálne počas filmu zamiluje do mladého doručiteľa jej balíčkov - Bradyho. Ten ju počas filmu zoberie aj na párty stretnúť jeho priateľov a známych. A na Rachel je vidno, že sa tam cíti absolútne nepohodlne, no kvôli Bradymu sa snaží. Vyústi to k vynikajúcej scénke, kde sa schová pod plachtu a spolu s Bradym budú viesť veľmi dobré dialógy. Momentka, kedy opäť skvele môžeme pochopiť našu hlavnú hrdinku. Ale je to aj moment, po ktorom sa oveľa viac začne Rachel uzatvárať. Pretože nadobudne opäť pocit, že nedosahuje kvality, ktoré by Bradyho priatelia prijali a má pocit, že si zaslúži niekoho lepšieho.

No na konci filmu uvidíme, že sa Rachel rozhodne so svojimi démonmi viac bojovať a konečne urobiť to, čo mala už dávno. Viac sa svetu otvoriť a prijať ho. A obdivujem jej odvahu urobiť dôležitý krok pre seba. A vďaka tomu film podľa mňa funguje.

"It's What's On the Inside" možno nie je filmom roka, no rozhodne pre mňa ide o dobrú psychologickú sondu do života našej hlavnej hrdinky a jej fóbie. Dokázal som ju veľmi dobre pochopiť, cítil som, že by som jej najradšej podal pomocnú ruku a urobil niečo, čo by ju dokázalo postaviť na nohy a rozhodne priniesla väčší zážitok ako agorafobička Amy Adams vo filme "The Woman In The Window". Myslím si, že film stojí za vašu pozornosť. Nie je to thriller, je to dráma, ale skutočne veľmi dobre spracovaná dráma. A po dlhej dobe film, o ktorom som mal chuť povedať oveľa viac než normálne. A to určite niečo znamená.

Tento príspevok som pôvodne nezamýšľal písať. No určité okolnosti ma k tomu nakoniec presvedčili. Nakoľko od utorka 11.5.2021 sme sa mohli nadobro rozlúčiť s dizajnom starej CSFD a dokopy je tu momentálne veľké množstvo diskusií o tom, čo všetko nefunguje čo všetko chceme späť a ako to celé vlastne na nás dopadá som sa rozhodol trošku povedať o tom, čo pre mňa CSFD znamená, čo všetko som časom, ktorý som tu strávil získal a prečo je stále pre mňa jednou z najlepších stránok, ktoré máme.

Samozrejme si aj odo mňa nový dizajn vyslúžil veľkú dávku kritiky a aj v minulosti boli veci, ktoré podľa mňa na CSFD nefungovali úplne ideálne, ale týmto príspevkom sa tomu venovať nebudem. Bude to skôr o veciach, ktoré mi CSFD dalo, čo pre mňa táto stránka znamená a ako som sa počas rokov postupne začal posúvať z bežného filmového diváka na človeka s celkom inak vyhraneným vkusom. Keď som sem roku 2014 prišiel, tak som sa viac zameriaval na bežné filmové novinky od veľkých amerických filmových štúdií ako sú Universal, Disney, Sony alebo Fox. A pravdou je, že ich filmy pozerám aj dnes. No už nie sú môj pravidelným chlebom s maslom. Pretože vonku je toho oveľa oveľa viac než len veľké americké blockbustery.

Zo začiatku som využíval CSFD len na hľadanie informácií o filmoch. A možno 3 roky som bol len pasívny návštevník, ktorý tu ani nemal konto. Tak ako aj veľa iných ľudí. Keď som sa v júli roku 2013 registroval, mal som záujem využiť stránku na to, aby som mohol hodnotiť a komentovať filmy. Bohužiaľ som vtedy neprešiel testom znalostí a na čas som mal komentovanie blokované. A odblokovanie tejto možnosti som využil až niekedy v apríli 2014. A konečne som sa začal naplno venovať tomu, čo som chcel.

No realita bola taká, že som bol len obyčajným chalanom v obrovskom dave ľudí, ktorého dokopy nikto nevidel. Bolo to ako písať veci, ktoré budú následne pozakrývané obrovským množstvom vecí od úplne iných ľudí. Ale nevadilo mi to. CSFD sa stalo mojim malým pieskoviskom, kde som si z času na čas niečo okomentoval a ohodnotil, napísal svoje dojmy a fungoval som ďalej. No postupne som si začínal uvedomovať, že možno by som sa mohol skúsiť posunúť niekam ďalej. Rozhodol som sa dať svojim komentárom trošku viac formu, snažil sa do nich pridať viac než len bežné dojmy na pár riadkov a nejakým spôsobom v komentári čo najlepšie vysvetliť svoje dojmy. Či už pozitívne alebo negatívne.

Okrem toho by som možno mohol povedať, že ja považujem seba samého za optimistického diváka. Málokedy sa dokážem pozrieť na film ako celok a povedať, že je to odpad alebo hrozné. Pre mňa nie je film len jeho príbeh a herecké výkony. Za celým procesom je obrovské množstvo ďalších faktorov a ľudí, ktorí na nich pracovali. Stále som mal ale pocit, že som len nemým hlasom v dave obrovského množstva iných ľudí, ktorí už mali možnosť nechať ten svoj počuť.

A tak sa začínala budovať moja tvár objavovateľa. Začalo to asi po tom, ako som mal možnosť vidieť film "Medicinen". A po prvýkrát som bol v niečom prvý. Fantastický pocit. A čo človeku zachutí raz, rozhodne sa v tom pokračovať. Objavovať filmy, ktoré dokopy ešte nemal nikto možnosť hodnotiť. Buď ich nikto ešte nevidel, alebo ich videli len pasívni návštevníci. A hoci som aj naďalej pokračoval v sledovaní bežných veľkofilmov alebo amerických indie drám, v ktorých vystupovali moji obľúbení herci, tu som sa začal viac formovať v človeka, ktorý viac sleduje veci mimo bežného zorného poľa.

Vďaka tomu som mal možnosť spoznať filmovú tvorbu Noaha Baumbacha a moju (v súčasnosti) najoľúbenejšiu herečku Gretu Gerwig. A hoci v tomto smere som nebol jediným, kto tieto filmy videl, dali mi možnosť spoznať trošku inú sféru americkej kinematografie. Špeciálnou kategóriou sú pre mňa v tomto smere distribučné štúdio Gravitas Ventures. Myslím si, že na nich je ťažké mať jednoznačný názor. A pochopím úplne každého, kto ich filmy nie je schopný stráviť. Lebo niektoré ich artové koncepty sú skutočne fascinujúce aj pre mňa. Ale dávajú mnohým neznámym tvorcom šancu a možnosti, aby sa ich filmy dostali k ľuďom. Nikdy by som nepovedal, že ide o filmy, ktoré sú režijne vyzreté, ale často majú celkom kreatívne spracované scenáre, ktoré ma baví sledovať. A vždy sa teším, keď narazím na ďalší film vydaný týmto štúdiom. Lebo napriek tomu, že ich majú veľa, tak nie vždy viem, že pôjde o ich film.

Ďalšia vec, ktorú som vďaka tomuto mal možnosť lepšie spoznať je kinematografia z Ázie. Obzvlášť India, Južná Kórea a Japonsko. Indické filmy osobne moc nesledujem, nakoľko mi mnohé bollywoodske momenty nesedia, ale niekedy sa mi trafia do vkusu. Ako napríkald s filmom "Tamasha". Film, ktorého kvality však človek odhalí až keď sa prekusne veľkou dávkou bollywoodskeho gýču počas asi prvých 45 minút. A môže to byť síce náročné, ale výsledok pre mňa stál za to. "Tamasha" je pre mňa doteraz jeden z kľúčových momentov môjho objavovania.

Svet Južnej Kórey mi zase veľmi kvalitne otvoril film "Sunjeong". A hoci je pravda, že spolu s Japonskom točia veľmi podobné filmy s podobnými témami, tak doteraz sa asi ani jednej krajine nepodarilo v mojich očiach prekonať dojmy z tohto filmu. Nie som človek, ktorý by plakal počas každého filmu, no tento zo mňa skutočne dostal nefalšovanú a silnú emotívnu reakciu. Musím uznať. Rovnako to vedia aj ich japonskí susedia. Ich srdcervúce drámy často fungujú. Ale prečo to tak je? Lebo emocionálne reakcie, ktoré ich herci počas filmu ukážu pôsobia často oveľa úprimnejšie, než keď to vidím v americkej tvorbe. Dokážu proste tie svoje emócie predať asi vo všetkom. A japonci sú okrem toho ešte aj veľmi nadaní v animovanej tvorbe. A ich špecifické anime dizajny sú vždy pastva pre oko. Žiadne animácie nie sú tak nádherné ako japonské. A je jedno či to robili v 70-tych alebo 10-tych rokoch. Tie nádherné detaily sú tam. A je to radosť pozerať. A myslím si, že nebyť CSFD, veľa z tohto by som asi úplne odignoroval.

CSFD ale nie je len o filmoch. Je to aj ľuďoch, ktorých som tu mal možnosť spoznať. Či už osobne alebo len vďaka internetu. Spája opäť dva národy a jeden druhého sme (väčšinou) ochotní počúvať, dávať si tipy, porovnávať dojmy medzi sebou alebo len proste kecať o filmoch. Každý jeden človek, ktorého som tu mal možnosť stretnúť je človek so svojimi vlastnými názormi na rôzne veci. A najlepšie je, že nemusíme mať rovnaké názory na to, aby sme sa spolu dokázali porozprávať. Každý z nás môže mať obľúbené úplne iné veci, no dokážeme jeden druhého počúvať. A som za to vďačný.

Tento osobný výlev venujem všetkým. Je to pre CSFD ako takú. Stránku, ktorá mi v mnohom veľmi veľa dala a úprimne chcem, aby bola naďalej miestom, kde sa dokážu ľudia spájať, kde máme možnosť rozoberať filmy, kde si každý nájde svoju vlastnú filmovú chuť. A chcem veriť, že týmto miestom bude aj naďalej. Takže napriek tomu, že som na začiatku sľúbil, že týmto príspevkom nebudem kritizovať, tak na záver len jedna malá poznámka.

Nová CSFD nemala byť beta-testom, ktorý máme teraz ako užívatelia vychytávať a snažiť sa vrátiť CSFD tvár, akú by sme ako ľudia chceli. A mrzí ma, že momentálne sa stala presne tým. Len dúfam, že sa opäť stane tým, čím vždy (aj so svojimi problémami) bola.

Apríl sa skončil a pokračujeme vo filmovom roku 2021 ďalej. Musím spokojne skonštatovať, že filmovo pre mňa išlo o relatívne stabilný mesiac. Nenašiel som dokopy žiadny film, ktorý by bol vyslovene hrozný, no podarilo sa mi nájsť zopár, ktoré boli skutočnými klenotmi. A zvyšok sa väčšinou držal v úrovni dobrých alebo priemerných filmov. Našlo sa aj zopár výnimiek, ale k tým sa dostanem neskôr. Najprv si tradične zhodnotíme tie klenoty, ktoré odporúčam vidieť ak ste to už nespravili.

A začneme oscarovým víťazom Anthonym Hopkinsom za jeho obdivuhodný herecký výkon vo filme "The Father". Pre mňa ide o absolútne fantastickú sondu do života starého muža, ktorý trpí silnou demenciou a spolu s ním sa snažíme zorientovať vo všetkom, čo sa vlastne okolo neho deje. Väčšina filmov by poňala túto tému asi z pohľadu jeho dcéry (ktorú hrala rovnako fantasticky Olivia Colman), no Florian Zeller sa rozhodol priniesť celý príbeh priamo z pohľadu Anthonyho. A keď je on zmätený, tak aj my ako diváci sme občas zmätený z toho čo je vlastne skutočné, a čo si len predstavuje. Alebo či všetko okolo neho v skutočnosti nie je len bezpečný prístav v jeho hlave (alebo jeho vlastný apartmán). Plus musím povedať, že finále ponúka asi jeden z najsilnejších momentov, ktoré som kedy v živote videl. Vidieť Anthonyho plakať za svojou mamou bolo asi absolútne maximum. Film, ktorý určite netreba vynechať.

Niekedy ale človek nepotrebuje silnú drámu na to, aby mal možnosť si užiť skvelý film. Ilja Najšuller a jeho "Nobody" je toho veľmi dobrým dôkazom. Toto je akčný film, aký som nevidel už skutočne dávno. Plný energie, skvelých hlášok, s fantastickým hlavným hrdinom v podaní Boba Odenkirka, niekoľkých vynikajúcich vedľajších postáv a monológov, ktoré si akosi nikto nikdy nestihol vypočuť do konca. Finále patrí medzi absolútne chuťovky. Tento film ma zahákol a nepustil. Čo vo výsledku prinieslo skvelý akčný zážitok, ktorý odporúčam vidieť, ak ste to už neurobili.

Ale nie všetky kvalitné filmy musia nutne byť hrané. Skvelá zábava pre celú rodinu prichádza od Sony na Netflixe. "The Mitchells vs. The Machines" sa podľa mňa v blízkej budúcnosti stane skutočnou animovanou klasikou. Niečo, čo bude mať vo svojej filmovej kolekcii každá rodina, a budú to spolu sledovať a baviť sa. Ja síce deti nemám, no napriek tomu som si dokázal vychutnať asi každý jeden moment v tomto filme. Je energický, je vtipný, no súčasne aj veľmi srdečný, má dobrý odkaz a varuje nás pred možnou budúcnosťou, akú nám už predstavil v roku 1920 Karel Čapek. Z filmu som ostal úprimne nadšený a tlieskam Sony Pictures Animation, ktorí pôsobia, že sa konečne vnútorne našli. Toto je cesta, ktorou by mali pokračovať ďalej. Najmä čo sa týka ich animácií.

Juhokórejská dráma "Clean Up" zase prichádza s veľmi zaujímavým príbehom medzi (asi) štyridsaťročnou upratovačkou a jej mladým kolegom, ktorý bol práve prepustený z väzenia. Majú spoločnú oveľa väčšiu históriu, než by sme si mohli na prvý pohľad myslieť a otázkou len ostáva, kedy to obaja pochopia. A aké to bude mať následky. Skvelá psychologická dráma, ktorá sa pomaly zarýva pod kožu a na správnych miestach vie skutočne udrieť. Vnútorne chápeme oboch našich hrdinov a nejako si aj prajeme, aby na konci veci dopadli dobre. Príbeh, aký som asi ešte nemal možnosť vidieť a rozhodne mal čo ponúknuť.

Na záver ešte aj skvelý hororový bonboník v podobe filmu "The Power". Momentálne ťažko podhodnotené na CSFD. A je to škoda. Konečne sa dočkáme skvelého hororu, ktorý ale ostane ohodnotený ako obyčajný nadpriemer. Možno by som mohol trošku filmu vytknúť, že jeho hlavná myšlienka na konci je trošku ako päsť na oko a možno by som bol radšej, keby to bolo viac o tom čo film robil predtým, no tá atmosféra tmavej nemocnice, odhalenia jednotlivých postáv a pochopenie toho čo sa deje bolo pre mňa viac než skvelým zážitkom. Tento film plne využíva atmosféru svojho prostredia a graduje ju na absolútne maximum. A už len z toho titulu si myslím, že by si zaslúžil oveľa väčšiu dávku uznania. Ak máte radi horory a film ste ešte nevideli, odporúčam pozrieť.

Teraz uprieme náš pohľad na druhú stranu a pozrieme sa na najhoršie filmy, ktoré som mal tento mesiac možnosť vidieť. Počas apríla by som asi nenašiel taký, ktorý bol ukážkovo hrozný ako niektoré počas minulých mesiacov ("On-Site" alebo "Gunned Down") no aj tak ide o filmy, ktoré sú hodné aspomň pripomenutia. A začneme s filmom "Vanquish". Ak Nobody je ukážka ako majú akčné filmy vyzerať, tak "Vanquish" je toho pravým opakom. Prevarený a x-krát prežutý príbeh, ktorý majú zachrániť herecké kvality Morgana Freemana a Ruby Rose. Nuž... Ruby je podľa mňa celkom okey, no Morgan Freeman mal rolu, ktorú mohol zobrať skutočne hocikto. A neponúka nič zo svojej povestnej charizmy. Tento film neodporúčam ani Morganovým die-hard fanúšikom. Nestojí to za váš čas.

Rovnako ako nestojí za váš čas ani výlet do Ugandy za drogou, ktorá vám ukáže budúcnosť. Alebo to je aspoň jadro filmu "Imperial Blue". V realite je to však skôr bočná línia filmu, kým viac tu máme otázku kto je mesiáš a kto je diabol v tele. A je to skôr cesta jedného feťáka za budúcnosťou, ktorá ale mu neprinesie žiadne zaujímavé poznanie a v závere ostane niekoľko otázok absolútne nezodpovedaných. V jadre absolútne neprínosný a zbytočný film.

Stále si stojím aj za tým, že "Every Breath You Take" je zlým filmom. Ide o klasický thriller s momentkami, ktoré vieme predvídať. O hosťovi, ktorý je v skutočnosti psychopat a naši hrdinovia to pochopia príliš neskoro. A ešte neskôr to pochopí dcéra našich hrdinov, ktorá je asi najhlúpejšia postava, akú som kedy videl. Jej reakcie sú absolútne odveci a to ani nie je o tom, že si nedá povedať. Ide o to, že nechce ani len nič počúvať. Ona sama rozumie veciam najlepšie a odmieta všetko okolo seba. Je jedno, že jej frajer skoro zabil jej nevlastnú matku. Ona to nechce vedieť, lebo inak by tento film nemohol ísť cestami, ktoré plánoval. Ona sama o sebe je dôvodom, prečo ma ten film tak vysoko nebavil. No aj keby minimálne tento element opravili, tak by sme tu mali len klasický priemerný thriller. Ako napríkald bolo aj v roku 2016 "I.T."

S filmom "Things Heard & Seen" som veril, že sa dočkáme ducharského klenotu. Pretože film na mňa pôvodne tak pôsobil. No keď som ho mal možnosť vidieť celý, tak sa to stalo len temnou uspávankou na dobrú noc. Užívateľ "EvilPhoenix" v podstate svojim komentom udrel klinec po hlave. Príliš mdlé na horor, a nedostatočne vyhrotené na drámu. To presne vystihuje podstatu problému s týmto filmom. Áno, Amanda Seyfried je super. A dokáže svoju postavu aj celkom slušne predať. Pravdou je, že nebyť jej, rating na tento film by bol oveľa nižší. Reálne však vo filme nenájdem nič ďalšie, čo by nejako posunulo tú latku vyššie. Dej je predvídateľný, postava manžela je posadená do role zloducha. A to by mi popravde ani tak veľmi nevadilo, keby to bolo o niečo zaujímavejšie. Napríklad aj "The Amityville Horror" ponúkal podobnú story. No tam sme mali možnosť vidieť aj to, že George Lutz bol skutočne ovládaný hlasmi, a že v skutočnosti mu na jeho novej rodine záležalo. V tomto filme to vysoko absentuje. Najmä keď pochopíme, že absolútne všetko v živote Georga Claira je len klamstvo a pretvárka. V jadre som o postavy neprejavil absolútne žiadny záujem a celý film ma len neskutočne unavoval a nudil.

A na záver jedno juhokórejské sklamanie. "Live Again, Love Again". Čo sa stalo? To, že je tu tento film ma úprimne mrzí, nakoľko som veľkým fanúšikom kórejských a japonských filmov. No tento film z popisu pôsobí, že chce podať jednoduchý romantický príbeh. A som všetkými desiatimi za to, aby to spravil. No potom do toho prichádzajú iné elementy a ďalšie a ďalšie nápady, ktoré z toho viac urobia komplikovanú artovú drámu, z ktorej som sa nebol už schopný vyznať. Išlo o skladbu, ktorá sa tradovala cez rôznych ľudí ďalej a ďalej? A bola prvýkrát zahraná na tom starom piane? A bola naša hrdinka posadnutá duchom, aby predala posledný odkaz mŕtvej ženy? A to skrz hudbu? A nejako náhodne to našlo správneho adresáta? Neviem. Ani na konci som nebol z filmu úplne jasný a to si myslím, že chápanie nemám najhoršie. Vyzerá to pekne, hudba je super, no komplikovaný príbeh a zbytočné odbočky a veľké množstvo nápadov z toho urobili veľké sklamanie.

Toľko k najhorším filmom. Ako to vyzerá s májovými očakávaniami? Mal som viacero kandidátov, no nakoniec divokú kartu dávam do rúk filmu "The Woman In The Window". Mám veľmi rád Amy Adams, film bol už viackrát posúvaný a počas pandémie 2020 sme sa ho v kinách počas októbra nedočkali. Nakoniec sa rozhodli tvorcovia predať práva na distribúciu Netflixu a tak sa ho konečne po dlhom čakaní máme možnosť dočkať. Dúfam, že ma tvorcovia nesklamú a prinesú skvelý thriller, aký tu očakávam.

Na záver ešte tradičná filmová štatistika. Nech sa páči a vidíme sa opäť o mesiac pri ďalšom zhrnutí. A možno by ešte stálo za to pre budúcu pamiatku napísať, že toto bol môj 100-tý príspevok do môjho denníčku.

A+ - 3x

A - 1x

A- 1x

B+ - 7x

B - 14x

B- - 6x

C+ - 9x

C - 4x

C- - 3x

D+ - 4x

D - 0x

D- - 0x

F - 0x

Celkový počet videných filmov: 52

Vstúpili sme oficiálne do apríla a tak je na čase sa opäť obzrieť dozadu a pripomenúť si, aké filmy som mal možnosť vidieť. Vyzdvihnúť čo zažiarilo, ešte raz si kopnúť do toho, čo nefungovalo a pripraviť sa na to, čo nás čaká nabudúce. Takže nebudem veľmi zdržiavať, poďme rovno na to.

Za najlepší film, ktorý som mal počas marca vidieť považujem bez toho, aby som veľmi uvažoval "Riders Of Justice". Anders Thomas Jensen konečne priniesol film, ktorý je podľa mňa skvelý mix všetkého, čo potreboval. Má to svoje vtipné momentky, má to svoje dramatické momentky, vie byť agresívny a akčný, no súčasne aj veľmi ľudský. A okrem toho veľmi dobre ukazuje kam človeka môžu dostať reálne všetky možné konšpirácie a spájanie jabĺk s hruškami. A aj vďaka tomu je záverečné finále absolútne skvele zvládnuté. Myslím si, že ide o film, ktorý by mali vidieť všetci.

Robin Wright a jej film "Land" bolo niečo, čo mi absolútne sadlo do chuti. Skvelý film s vynikajúcou atmosférou, malým množstvom postáv a dialógov, ktoré mi dopriali si užiť celý tento film ako jeden silný ľudský príbeh. Možno ku koncu sa dočkáme aj nejakých tých klišé, no pre mňa tento film skvele ukazuje, že kvalitný scenár je základom filmu. A okrem toho tie nádherné vizuály. Úprimne ohromujúci film. 

Ďalšia zastávka je "Zack Snyder's Justice League". Priznávam, že spočiatku som na tento film nebol nejako extra zvedavý. "Justice League" z roku 2017 nebol podľa mňa veľmi zvládnutý film a napriek tomu, že som ho pustil domov s pozitívnou známkou, tak som si po rokoch z neho nepamätal skoro absolútne nič. No to sa tu asi nestane. Mám pocit, že postavy sú oveľa zaujímavejšie, tón filmu vyváženejší a finále oveľa strhujúcejšie. A možno keby som túto verziu videl ako prvú, bol by som oveľa zvedavejší na to, čo by DC prinieslo nabudúce.

Disney a ich "Raya And The Last Dragon" je ďalšia skvelá ukážka ako to vyzerá keď sa Disney rozhodne priniesť animovaný film. Vizuálne nádherne a myslím si, že sa aj o niekoľko levelov posunuli oproti ich predošlým projektom. Skvelý odkaz, ktorý je poslednej dobe čím viac potrebný počuť a príbeh, ktorý ma skutočne chytil za srdce. A aj vďaka tomu je finále tak famózne. Takto by mali Disney pokračovať ďalej. 

A keď chcete ľahký oddychový popcornový akčný film, tak odporúčam vidieť "Boss Level". Príbehy s časovou slučkou sú už možno trošku klišé, no tento je predsa len trošku unikátny. Minimálne je zaujímavé vidieť ako sa bude postupne príbeh vyvíjať, aké informácie sa dozvieme a ako to v skutočnosti skončí. Pretože možno film pôsobí najprv ako len obyčajná ľahká komédia s predvídateľným záverom. No film vie v správne momenty vytiahnuť ešte nejaké tie esá z rukávu. A keď som sa smial, tak vysoko úprimne.

Jednou alebo dvoma vetami

"My First Summer" - príbeh, ktorý síce už poznáme veľmi dobre, no herecké výkony a atmosféra ho robili pre mňa skutočným zážitkom. (ďakujem za odporúčanie - hygienik)
"Running Naked" - Schopná britská dramédia o priateľoch, kde jeden musí konečne vziať život do vlastných rúk. Lebo zajtra už môže byť neskoro.
"Our Friend" - Životný príbeh novinára Matta a jeho ženy Nicole, ktorá bude musieť bojovať s rakovinou. A ako sa im rozhodne ich spoločný priateľ Dane v ťažkej situácii pomôcť na úkor vlastného života.
"The Mauritanian" - Životopisný príbeh mauritánca Mohamedoua Ould Slahiho, ktorý si odsedel 14 rokov vo väznici Guantanamo bez toho, aby bol kedykoľvek obvinený. Napriek tomu, že bol považovaný za strojcu 9/11.

Ešte na záver spomeniem aj seriál od Marvel Studios "WandaVision". Viem, že začal už v strede januára, no na finále sme museli čakať až do 5.3. Takže spomeniem ho preto až v tomto mesiaci. Príbeh Wandy Maximoff a jej vyrovnávaní sa s vlastnou bolesťou bol pre mňa skutočne skvelým prínosom do sveta MCU a pokiaľ máte radi Elizabeth Olsen, tak si nájdite čas a pozrite si to. Dostupné na Disney+.

Teraz už prejdeme na opčanú stranu barikády a spomenieme si najhoršie filmy za mesiac marec. Ktoré sú mimochodom zaujímavé hlavne tým, že skoro všetky filmy, ktoré si tu spomenieme začínajú písmenom "S" A myslím si, že korunovaným odpadom tohto mesiaca bol "Shadowland". Tento film pôsobil ako keby ho spracoval absolútny amatér. Chaoticky napísané, ešte chaotickejšie natočené a najmä bez akéhokoľvek budgetu. Všetko podstatné sa udeje mimo kameru, atmosféra vo filme je nula bodov a ani v závere to neprinesie nič, čo by stálo za spomenutie. Film, ktorý treba oblúkom obísť.

A rovnako to platí aj o sci-fi nude obohatenú o otrasné herecké výkony s názvom "Sensation". Tento film bol skutočne ohromná senzácia. Už len fakt, že som vysoko bojoval s tým, aby som to dopozeral hovorí za všetko. Tempo je úmorné, atmosféra tu dokopy neexistuje a napriek tomu, že koncept nie je najhorší a dokonca by som si dovolil povedať, že celkom zaujímavý, tak Martin Grof na to celé išiel úplne nesprávne a výsledkom bola jedna neskutočná uspávanka, ktorá len na konci ukáže, že inteligenčne je niekde na bode mrazu.

Ďalší film so zaujímavým konceptom no absolútne tragickým prevedením bolo "Stay Off The App". Málokedy vidím film, kde sa toho dokopy nič neudeje napriek tomu, že veci sa aj reálne dejú. No vďaka skutočnosti, že film nemal absolútne žiadny rozpočet a bolo v rukách absolútnych amatérov to tak aj reálne vyzerá. Možno to malo niekedy nápad, no opäť to previedli na úroveň absolútneho zúfalstva a tragédie.

Will Wernick nie je v mojich očiach veľmi talentovaným režisérom a scenáristom a nikdy to asi tak vysoko nepotvrdil ako svojim karanténnym filmom "Safer At Home". Najväčšia hlúposť už je len spraviť poster, ktorý dokopy prináša asi najväčší spoiler na celý film a okrem toho je to len o behaní krížom krážom v policajnom štáte, kde za to, že nie ste doma môžete byť policajtami zastrelený. A očividne sa všetko zvrhlo v katastrofu po tom, ako bol Donald Trump vyliečený z koronavírusu. Mám pokračovať?

"Doors" je ďalšou filmovou tragédiou tohto mesiaca. Nápad nie je zlý, film má miestami aj nejakú tú atmosféru, no dokopy v ňom nenájdem nič, čo by stálo za niekoho čas. Myslím si, že nemalo sa to poňať ako antológia a ak mal niekto aspoň trochu zdravého rozumu, tak si mohli minimálne odpustiť finálnych 10 minút, ktoré pôsobia ako absolútny aprílový žart. Keby tento film vyšiel včera, aspoň by som mal pre to nejaké pochopenie. Ale nie.

A posledný film, ktorý si spomenieme bude "Shook". Film, ktorý možno v prvej polovici má nejaký nápad a vie celkom budovať atmosféru, no potom vytiahne karty na stôl a rozsype sa do absolútnej kraviny, ktorej logika podľa mňa bude pre mnohých maximálne fascinujúca. Postavy nie sú sympatické, film toho nemá moc na ponúknutie a finálny zvrat je skutočne viac komickou tragédiou, než čokoľvek iné. Neviem či chcú tvorcovia robiť pokračovanie, no pre mňa cesta týmto smerom nevedie. Sorry.

Vyhliadky do ďalšieho mesiaca sú celkom zaujímavé a za svoje najväčšie očakávanie tentokrát označím "Mortal Kombat". Som zvedavý ako sa tvorcom opäť priniesť tento film na obrazovky a chcem veriť, že to zvládnu dobre. Nie je veľa dobrých videoherných filmov a možno by tento mohol konečne prelomiť kliatbu. Uvidíme. 

A absolútne na záver už len tradičné celkové vyhodnotenie:

A+ - 0x

A - 5x

A- - 5x

B+ - 6x

B - 3x

B- - 3x

C+ - 10x

C - 3x

C- - 1x

D+ - 3x

D - 2x

D- - 1x

F - 2x

Celkový počet videných filmov: 44

Február je oficiálne za nami a musím úprimne povedať, že to bol asi absolútne najväčší filmový mesiac, aký som kedy absolvoval. Obrovská dávka filmov, ktoré som mal možnosť vidieť spôsobilo, že toto zhrnutie bude asi jedno z najdlhších, ktoré som kedy písal. Ale je treba povedať, že keď mám možnosť pochváliť, tak sa tomu nebudem brániť. A za tento mesiac sa našla skutočne pekná dávka filmov, ktoré ma výrazne zaujali. No samozrejme aj veľká dávka filmov, ktorých sledovanie ľutujem. Tak sa na to spolu poďme pozrieť a pirpomeňme si čo fungovalo a čo nefungovalo.

Začneme tradične pripomenutím najlepších filmov, ktoré som mal možnosť vdieť. Na tejto strane najviac asi vynikal film "Last Call" od Gavina Michaela Bootha. Tento telefonát sa mi skutočne dostal pod kožu. Je zaujímavé, že máme možnosť na rozdelenej obrazovke vidieť obe strany a ako sa z filmu postupne stáva absolútny emocionálny výbuch. Obe postavy sú podľa mňa veľmi dobre stvárnené a môžeme ich veľmi dobre pochopiť.

Rovnako silným filmom bol pre mňa aj ruský vesmírny film "The Spacewalker". Príbeh Alexeja Leonova a Pavla Beljajeva, ktorí mali ako prví možnosť opustiť raketu a "prejsť" sa po vesmíre bol pre mňa skutočným zážitkom. Film vyzerá fantasticky, má dvoch skvelých hrdinov, ktorých som chcel sledovať celú dobu a okrem toho jeho finále patrí medzi absolútne najdramatickejšie momentky, ktoré som kedy videl. Väčšinou sa návratom na Zem príbeh kozmonautov končí. Tu však nastal nový boj o holý život. Skvelá práca Dmitrij Kiseljov, toto bol film ako sa patrí.

Rosamunde Pike nám opäť pripomenula ako to vyzerá, keď hrá ohromnú mrchu a okrem toho s anjelským úsmevom na tvári. "I Care A Lot" prinieslo asi všetko čo som od filmu očakával. Zaujímavý príbeh, skvelé postavy a okrem toho obohatené o herecké výkony niekoľkých talentovaných ľudí, ktoré urobili z filmu skutočný zážitok. Začne to nenápadne a pomaly, no postupne to vytiahne svoje pazúry. Film však dokázal ešte aj úplne na konci priniesť jedno skvelé prekvapenie, ktoré ma absolútne ohromilo. Ak ste film nevideli, určite ho dobehnite. Stojí to za váš čas.

Nábeh na najsilnejšie hodnotenie mal aj film "Little Fish". Prekvapivo silná a kvalitne spracovaná dráma mladých manželov, ktorí musia žiť vo svete, kde ľudí postihne novodobá choroba menom N-I-A, ktorá postihuje úplne všetkých. Vymazáva všetky spomienky. Na malé aj veľké udalosti. A odrazu môžete byť manželkou niekoho, kto ani v skutočnosti už nebude vedieť kto vlastne v skutočnosti ste. Keby sa film sústredil ešte aj na pár detailov, mohlo to byť absolútne fenomenálne, lebo emocionálny dosah tohto filmu bol skutočne obrovský.

Potom tu máme film "Things Don't Stay Fixed", ktorý sa tvári ako jednoduchý príbeh, no opäť vyhráva jeho emocionálny dosah. Film totiž reálne ani nie je o tom, že Sam nechce, aby sa jeho dcéra vydala ako je to filmom jeho vnútorneho žiaľu a vyrovnávania sa so skutočnosťou, že prišiel o svoju manželku, ktorá mu zomrela priamo pred jeho očami. Je tu niekoľko zaujímavých metafor, skvelé dialógy a niekoľko scénok, ktorých atmosféra na mňa skutočne udrela. Rovnako je to asi jeden z filmov, ktorý môže rozprávať o Bohu a nebude pôsobiť ako obrovské kázanie. A už len z toho titulu si u mňa vyslúžil obdiv.

Z Južnej Kórey som mal možnosť vidieť silnú rodinnú drámu "Beautiful Days". Opäť film, ktorý pôsobí veľmi jednoducho, no pod svojim povrchom skrýva veľmi veľký a silný príbeh matky, ktorá musela opustiť svoju rodinu po nepríjemných udalostiach. Film má veľmi silnú atmosféru, na nič sa nehrá a postupne odkrýva svoje karty, pričom si nechá nejaké to eso v rukáve na koniec filmu. A vďaka tomu si nás je schopný udržať celý čas. Čim viac vidíme do minulosti, tým lepšie chápeme jednotlivé súvislosti a uvedomíme si, že veci nie sú také čiernobiele ako sa môžu občas zdať. Skvelý film, ktorý stojí za to vidieť.

A ešte nezabudnem ani na Carey Mulligan, ktorá sa ukázala v excelentnej dráme z obdobia roku 1939. "The Dig" je príjemným filmom na pozeranie, aké občas skutočne potrebujeme na našich obrazovkách. Môžeme pri nich vypnúť, môžeme si vychutnať atmosféru a môžeme užasnuto sledovať ako vyzerajú archeologické vykopávky pri ktorých sa objaví kostra starej lode, pod ktorou sa nachádzajú ešte aj ďalšie vzácne poklady. No rovnako je to film o živote a o tom, čo sa s nami stane po našom živote. Ak by sme umreli, dokázal by niekto aj o tisíc rokov neskôr povedať náš príbeh? Skvelý film, ktorý rozhodne stojí za vašu pozornosť.

A aby som nemusel už príliš naťahovať čas, tak zvyšných 5 filmov len v skratke jednou vetou. "The Night" bol jedným z najatmosférickejších hororov z nekonečnej noci, ktorá ma pohltila. Ak ste niekedy chceli vedieť ako môže vyzerať láska v trojici, tak odporúčam vidieť film "First Blush". Skvelá atmosféra a ešte vrcholnejší záver priniesla dráma matky "Herself". Naproti tomu fantastická dialógová jazda medzi Zendayou a Johnom Davidom Washingtonom s názvom "Malcolm & Marie". A úplne nakoniec som mal možnosť vidieť aj silný príbeh transgender ženy, ktorá sa snaží dokončiť svoju vlastnú identitu vo filme "The Garden Left Behind"

Toľko teda k najlepším filmom, teraz sa pozrime na opačnú stranu. Tam sme mali takisto slušnú dávku filmov, ktoré stoja za pripomenutie a začneme hneď poriadne zostra s "Virus Shark". Čo som si naštudoval filmografiu Marka Polonia, tak očividne je to chlapík, ktorý spolu so svojim bratom Johnom Poloniom mali filmovú vášeň robiť filmy, ktoré sú paródiou sami o sebe. A po bratovej smrti v tom pokračoval aj naďalej. Nemyslím si, že film potrebuje nejaký koment mimo toho, že ide o kolosálnu blbosť, na ktorej nie je ani len štipka kvality. Venované len divákom, ktorí milujú podobné filmové výplachy. A hoci to miestami vie skutočne pobaviť, tak je to film, ktorý je technicky zle natočený a absentuje v ňom akákoľvek logika. Plus herecké výkony... to boli aj výkony?

Občas mám pocit, že tradične sa musí objaviť v mojom zozname aj jeden mizerný hororový film. Tentokrát to vyšlo na "Noise In The Middle". Tento film je neskutočne monotónny, nudný a otravný. A to je veľmi ťažká kombinácia na to, aby som to dokázal nejako prekusnúť. Dokopy som nemal ani raz pocit, že by sa film nejakým spôsobom snažil vysvetliť čo sa deje alebo dať situáciam nejakú logiku. A okrem toho Faye Hostetter neustále stone a vzdychá a kňučí. A hoci má hrať autistku, tak počúvať to počas celého filmu bolo úmorné.

Rovnako mizerným zážitkom bolo aj sledovanie filmu "Gunned Down". Film má 20 minútový úvod, ktorý dokopy s reálnou príbehovou líniou nemá absolútne nič, skáče si z miesta na miesto ako sa mu páči a absolútne najhoršia zvuková mixáž, akú som počul za celý svoj život. Ak som minulý mesiac za to kritizoval "On-Site" tak v porovnaní s týmto filmom tam odviedli skvelú prácu. Vyzerá to hnusne, je to absolútne prekombinované a presýtené scénkami, ktoré nudia a na konci dospejeme k tomu, že sme len zabili čas, lebo film nám len oznámi, že sa dočkáme konca v budúcej časti. Absolútny otras, ktorého jedinou kvalitou je celkom slušný hip-hopový soundtrack.

Po pochvale, ktorú som udelil filmu "The Garden Left Behind" musím udeliť obrovskú kritiku filmu "Name: Human". Možno za to mohol fakt, že som mal dabovanú anglickú verziu (lebo ten dabing bol absolútne otrasný), no ani ostatné prvky filmu neboli dobre zakomponované. Všetko pôsobilo maximálne zjednodušene, chýbali tomu emócie, chýbala tomu nejaká atmosféra a okrem toho to vyzeralo, že Eriş Akman nemal absolútne potuchy čo s týmto filmom chce reálne robiť. Je to len čistá tragédia od začiatku do konca. Chcelo by to natvrdo prepísať a okrem toho zlepšiť herecké výkony alebo dabing. Lebo celé to pôsobí maximálne umelo.

Umelý dojem necháva ale aj romantická komédia "Back To The Goode Life", ktorá je ako Hallmark film urobený 10x horšie. Výkonom chýba dynamika, blackouty sú na miestach kde ich absolútne nebolo treba a scénky reálne nekončia a okrem toho je film neskutočne otravný. Ak ste milovníkom romantických komédií, urobte si radosť a filmu sa vyhnite. Kyla Pratt tu vyzerá absolútne stratená a hlavne jej príbehová línia zo začiatku sa tiež niekde úplne stratila a nikto ju nedokončil. Palec dole.

Potom tu máme film "Brothers By Blood". Film, ktorý by mal byť zaujímavý. Má dobrý námet, má niekoľko zaujímavých postáv, no dokopy sa pri tomto budete len plahočiť obrovským močiarom nudy, kde vám bude celý príbeh absolútne ukradnutý. A najmä ku koncu vám už  bude absolútne jasné kam to celé dospeje. Ja som začal s filmom celkom optimisticky, no čím ďalej som bol, tým viac som mal chuť film vypnúť a pozrieť si niečo iné. A film vás len utápa a utápa v tej nekonečnej nude, až pri tom pomaly ale isto zaspíte.

Čo sa dá povedať o filme so Salmou Hayek a Owenom Wilsonom, čo ešte nebolo povedané? "Bliss" je na jednej strane zaujímavým filmom, ktorý ma niekoľko skvelých nápadov, no sú tak neskutočne nevyužité a celý film je tak neskutočne rozsypaný, že na konci vám to bude jedno. Dobrá hlavná myšlienka je málo. Je potrebné nejako postaviť filmovú kostru, čo tu niekto absolútne nezvládol. Je to zmätok, nedáva to v mnohých aspektoch zmysel a ku koncu to pôsobí ako keby išiel celý svet skolabovať. A ja neviem z akého dôvodu. A možno je lepšie nechápať. Tento film určite nepozerajte, ušetríte si obrovskú dávku nudy a zmätku.

A k štyrom zvyšným filmom ešte aspoň dvomi vetami, "Cam Girls" pôsobí ako keby sme chceli robiť erotický film, no súčasne nie a miestami bez zábran miestami cudný, ktorý nestojí za nikoho čas. Ani kvôli pohľadu na prsia. Cesta za lepším životom a vnútorným uzdravením je síce super, no nie v prípade filmu "Tulsa" Film sa niekde stratil v tej obrovskej kope melodramatických klišé, až to bolo neznesiteľne otravné. A hoci musím uznať, že film "Sleepless Beauty" ku koncu vylepší svoje skóre, tak nemôžeme čakať viac ako hodinu kým sa film dopracuje ku svojej pointe. A ak nás nevie zaháknuť od začiatku, niekde sa stala chyba. A nakoniec nuda a depresia nie sú nikdy dobrou kombináciou. A platí to aj pre film "Before/During/After".

Na záver ešte spomeniem aj najväčšie filmové očakávanie na marec 2021 a to je "Raya & The Last Dragon". Dúfam, že sa to Disney podarí premeniť na tak fantastický zážitok ako sľubovali trailery. Mrzí ma, že film neuvidím v kine, no bohužiaľ stále bojujeme s nekončiacou pandémiou, ktorá ochromila životy nás všetkých. Ostáva nám už len urobiť finálnu filmovú štatistiku, tak poďme na to.

A+ - 2x

A - 5x

A- - 5x

B+ - 18x

B - 4x

B- - 10x

C+ - 12x

C - 10x

C- - 5x

D+ - 4x

D - 2x

D- - 2x

F - 3x

Celkový počet videných filmov: 82

Január je oficiálne za nami. Mám pocit, že tento mesiac uletel neskutočne rýchlo a súčasne pomaly. Možno tým, že som bol celú dobu zatvorený doma kvôli lockdownu a mal tak možnosť sledovať veľa filmov. No súčasne bol január pre mňa mesiacom, kedy som opäť trošku viac rozbehol svoje filmové sledovanie, nakoľko vďaka veľkej vianočnej výzve som počas novembra a decembra reálne videl veľmi málo filmov. Čísla sú síce veľké, no drvivá väčšina z toho boli vianočné TV filmy. A tým som sa počas januára venovať už nemusel. Takže opäť dostali priestor menšie aj väčšie filmy od iných tvorcov ako Hallmark a Lifetime. A vyzeralo to vďaka tomu oveľa variabilnejšie. Plus som sa pokúsil stiahnuť čo najväčšiu dávku backlogu z minulého roku. Ako to dopadlo? Poďme sa na to pozrieť spolu.

Začneme tradične najlepším filmom, ktorý som počas mesiaca videl a tentokrát to je bez debaty dokument z Netflixu: "David Attenborough: A Life on Our Planet". Veľmi reálne spracovaný dokumen o živote, o tom ako si ľudstvo ničí svoj vlastný domov a jeho temná vízia budúcnosti. A ja som mu veril úplne každé slovo. A je to skôr odkaz pre nás všetkých, než jeho snaha sa nejakým spôsobom ukázať. Sú to reálne argumenty podané rokmi skúmania, pozorovania a všímania si zmien vo svete. A jemu to už môže byť všetko jedno. Podľa mňa prežil veľký, dlhý a plnohodnotný život. No sme to my, ktorí by si jeho slová mali vziať za svoje a zmeniť naše myslenie. Pretože naša planéta nám magicky ukazuje, že ona to možno prežije. Ale my to už prežiť nemusíme.

Zo sveta citlivých a príjemný filmov nám USA priniesol veľký zážitok v podobe filmu "Minari". Tento príbeh rodiny z Južnej Kórey ma sktuočne zasiahol. Ako dokážu svojim vlastným umom niečo budovať, no súčasne ako sa im dokážu búrať iné veci, ktoré nijakým spôsobom nevedia ovplyvniť. Vzťahy v tomto filme sú veľmi dobre zachytené a jednotlivé postavy sú všetky veľmi sympatické. Koniec je pre mňa absolútne fantastickým finále, kde je vidieť, že aj keď nastane obrovská tragédia, vždy sa môžeme odraziť a začať znovu. A možno niekedy maličké momenty môžu viesť k niečomu veľkému. Ako obyčajné minari zasadené pri potoku.

Vo svete drám budeme pokračovať ešte dvoma filmami. Netflix začiatkom priniesol "Pieces Of A Woman" s vynikajúcou Vanessou Kirby a rovnako skvelým Shiaom LaBeoufom. Emočné vypätie tohto filmu, ktoré sledujeme počas niekoľkých mesiacov bol skutočným zážitkom. Film má veľké množstvo dialógov, no rovnako aj svoje tiché miesta. A niektoré situácie boli skutočne hrozivé. Na druhú stranu je tu Apple+ a ich film "Palmer", ktorým som mal možnosť január zakončiť. A vďaka tomu ho mám ešte veľmi čerstvý v pamäti. Skvelý Justin Timberlake vo veľmi dobre napísanej životnej dráme, kde jeho život obráti naruby malý chlapec od susedy. Film rozhodne má niečo do seba a minimálne dobre ukazuje, že každý človek si zaslúži druhú šancu. Jedna chyba život nedefinuje. A Eddie Palmer je pre mňa dobrým dôkazom.

"One Night In Miami" sa ukázalo byť jednou vynikajúcou drámou spracovanej podľa divadelnej hry. Veľmi dialógové, no o to pohlcujúcejšie. Tieto filmy ma fascinujú, lebo skrz dobre spracované dialógy a situácie vie ukázať veľmi veľa. Nie je to film, kde sa toho udeje moc, ale kde sa toho povie veľa. A s týmito postavami by som nemal problém stráviť aj viac času.

Teraz sa pozrieme do sveta thrillerov. Na jednej strane máme skvelý sci-fi thriller "Synchronic", ktorý priniesol celkom originálny koncept, ktorý mi od prvého momentu prišiel vysoko fascinujúci. Najprv sa človek snaží film pochopiť, no potom ako mu začne postupne prinášať jednotlivé odpovede, stane sa to oveľa zaujímavejším dielom, než som čakal. Anthony Mackie vo filme absolútne exceluje, no rovnako skvelý je aj Jamie Dornan, ktorý si konečne začína vyberať zaujímavejšie role, ktoré ho ako herca môžu posúvať.

"Promising Young Woman" na druhú stranu ukazuje vynikajúcu Carrie Mulligan v role, ktorá jej sekne asi lepšie, než čo som s ňou kedy mal možnosť vidieť. V tejto role si ju rozhodne zapamätám. Okrem toho finále filmu je absolútnym zážitkom. Keď jednotlivé kúsky do seba zapadnú, film prináša zvrat, ktorý som absolútne nečakal a skutočne ma ohromil. Mrzí ma, že ma o tento zážitok minulý rok pripravil Covid-19 a film sme nemali v kine, no počkať si rozhodne stálo za to. Skvelá práca.

Posledný film, ktorý si spomenieme medzi najlepšími bude dráma "Nomadland". Film, ktorý je hlavne o spôsobe života. A rozhodne ponúka veľmi dobrý náhľad do života amerických nomádov, ktorí ku svojmu životu potrebujú iba svoju dodávku, v ktorom skutočne nesú so sebou celý svoj život. A prísť o auto znamená prísť o všetko. Na Slovensku takýto život samozrejme neexistuje, alebo určite nie v takom meradle ako v Amerike a neviem či je to film, ktorý európskym divákom dá nejaký väčší prínos. Ale minimálne to môže slúžiť ako náhľad na trošku kočovnejšiu kultúru jednotlivcov, ktorí možno vidia väčšiu časť sveta, než my za celý život.

Toľko teda k najlepším filmom za január 2021. Ako to dopadlo na opačnom fronte? Dočkal som sa rovnako niekoľkých silných kandidátov.

Na začiatok ukážka toho, ako sa nerobia filmy o skupine ľudí, ktorí sa stratia v lese. Po "The Blair Witch Project" to už nikto nedokázal poriadne zopakovať a v tomto prípade sme sa dočkali asi toho najhoršieho. Hovorím o "Nina Of The Woods". Tento film je dokopy len obrovský bordel, ktorý nemal očividne nikto najmenšiu predstavu ako napísať. A nakoniec sa rozhodli proste už niečo do toho zamotať, aby sme z toho niečo mali. A tak sa dočkáme absolútneho mišungu všetkého, kde ku koncu nebude nič dávať zmysel. A najmä so záverom, ktorý je viac trápny než čokoľvek iné. Nad čím preboha tvorcovia rozmýšľali keď toto dávali dokopy?

O nič lepšie nedopadol ani thriller "On-Site", ktorý je dokopy poskladaný len z klišé. No okrem toho to vyzerá tak neskutočne lacno, že celkový dojem to ešte posúva o niekoľko tried dole. Mixáž zvuku je tu asi na absolútne najhoršej úrovni, čo som kedy mal možnosť počuť, filmu chýbaju nejaké postavy, a scénka s vraždou mačky je asi najhorší efekt, čo uvidíte vo vašom živote. To je tak komické až neverím.

A teraz budeme pokračovať horormi, ktoré si svoje známky zaslúžili len z absolútnej milosti z mojej strany. Prvým bol "Scare Package", ktorého najlepšou stránkou je jeho celkom kreatívny poster. Film má niekoľko dobrých efektov a pár dobrých nápadov, ktoré by sa dali podľa mňa spracovať o niečo zaujímavejšie. Minimálne tá story s lebkovým lízatkom. Druhý horor, ktorý unikol najhoršej známke len z milosti bol "When The Fever Breaks". Záverečný zvrat, vzťah matky a dcéry a niekoľko dobrých nápadov ma presvedčili o tom dať filmu D-, no objektívne by si reálne svoje F zaslúžil tiež. Toto je film, kde sú akčné scénky prestrihnuté čiernou, kamera miestami usekne postavám hlavy, make up je hrozný, herecké výkony nefungujú a na filme dokopy nie je nič strašidelné. No je očividné, že Tymaine Clay nemal rozpočet na to priniesť niečo lepšie. Možno nabudúce.

Film, ktorý síce nefunguje ako horor, no bola z toho celkom zaujímavá komédia je "Coven". Príbeh týchto čarodejníc sa ukázal ako absolútne šialenstvo. Od scenáru až po herecké výkony. Ak sa baby pri natáčani zabávali, tak je to paráda. Atmosféra bola asi až moc uvoľnená, lebo výsledok je jeden absolútne tragický film, ktorý ma ale bavil na tom, ako veci absolútne nezvládal. A na záver si ešte spomenieme film o nebezpečnom víruse, ktorý nevieme čo reálne spôsobuje. "Before The Fire" je maximálne nezvládnutý film. S postavami, ktoré ma iritovali, príbehom, ktorý vôbec nevie veci správne prepájať a jediné čo je na ňom uspokojivé je záverečné upálenie zloducha a postva Maxa. Možno by som ešte mohol uznať, že je vidno, že Jenna Lyng Adams svojej postave asi aj celkom rozumie, nakoľko sa postarala aj o scenár. Ale inak je film len úmorná nuda, kde budete mať pocit, že sa točíte v krucho a nedostávate informácie na to, čo vás reálne zaujíma.

Také je teda zhrnutie za január 2021 a ostáva nám už len urobiť záverečnú filmovú štatistiku. Tak vám výsledok ako vždy ponúkam nižšie. Do najbližšieho zhrnutia sa lúčim.

A+ - 1x

A - 7x

A- - 1x

B+ - 12x

B - 13x

B- - 7x

C+ - 6x

C - 4x

C- - 9x

D+ - 3x

D - 0x

D- - 4x

F - 2x

Celkový počet videných filmov: 69